Prednáška pre študentov Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity
Dňa 24. novembra 2022 sa na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnila prednáška vojenského historika doc. PhDr. Vladimíra Segeša, PhD. na tému Faktor hry v živote stredovekej spoločnosti.
V úvode power-pointovej hodinovej prednášky sa autor venoval mentalite stredovekej spoločnosti a poukázal na to, že stredoveký človek sa mentálnou výbavou i zručnosťou od dnešného človeka 21. storočia v podstate nelíšil. Priam priepastný rozdiel bol však v stupni vzdelanosti, čiže v sume vedomostí, ktoré vyplývali z vtedajšej a dnešnej úrovne poznania, vedy a technického rozvoja, ako aj spôsobu ich získavania.
Aj v stredoveku vývoj zdanlivo pomaly, no predsa len postupne napredoval; akceleroval najmä vďaka vynálezu kníhtlače. Dynamika stredovekého vývoja však ani zďaleka nedosiahla mieru, akú sme mali možnosť zažiť v 20. storočí a zažívame aj dnes, keď si každodenný život bez rozhlasu a televízie, telefónov či mobilov, počítačov a internetu nevieme azda ani predstaviť. Pritom ide o výdobytky, ktorých masové zavedenie sa uskutočnilo približne v ostatnom polstoročí. Človek v stredoveku teda nemal možnosť počas svojho života zažiť toľko zmien a ani také závažné zmeny ako dnešný človek.
V klasifikácii hier v minulosti zohrávali veľkú úlohu rôzne pohybové i bojové hry, pričom osobitný fenomén predstavovali rytierske a militárne hry, medzi ktoré patrili kvintána, turnaj, duel, buhurt a ďalšie formy turnajových zápolení a ktoré prednášateľ osvetlil nielen slovne, ale aj súdobými stredovekými ilustráciami. Turnajovú družinu tvorili desiatky, neraz až stovky rytierov, ktorí sa chceli vyznamenať, vyniknúť a získať spoločenské uznanie. Podstatou takéhoto imitovaného boja bolo, že obe súperiace skupiny obrnených rytierov na koňoch sa cvalom priblížili k sebe a každý jazdec zaútočil na protivníka kopijou. Tí, ktorí nespadli zo sedla, potom bojovali ďalej mečom, prípadne ďalšími zbraňami, ako v skutočnej bitke.
Koncom stredoveku sa rytiersky turnaj spravidla delil na dve disciplíny. Prvou bol tzv. tjost (juxta, joute), počas ktorého sa cvičil jeden z najdôležitejších prvkov taktiky boja jednotlivca – útok kopijou. Druhou disciplínou bol turnaj v pravom slova zmysle. Počas neho sa cvičila nielen individuálna obratnosť v používaní zbrane, ale aj mnohé dôležité prvky kolektívneho boja. Išlo teda o výcvik nájazdu v jazdeckom šíku a o orientáciu v bojovom virvare.
S veľkým záujmom a ohlasom študentského publika sa stretol aj výklad o kartových hrách, a to na konkrétnom príklade 24 gotických kariet z polovice 15. storočia, ktoré patrili uhorskému a českému kráľovi Ladislavovi V. Pohrobkovi. Dnes nám slúžia aj ako súdobé viacvýznamové komunikačné posolstvo v rámci vtedajších užívateľov – hráčov, ktorí si osvojovali zásady hierarchickej subordinácie vtedajšej spoločnosti a spoznávali princípy vzájomných spoločenských väzieb a integrácie alebo determinácie jednotlivca či príslušníkov rovnakého postavenia v rámci danej society.
Text: doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., VHÚ-OVHV
Foto: Mgr. Monika Bizoňová, PhD., Prešovská univerzita v Prešove
V úvode power-pointovej hodinovej prednášky sa autor venoval mentalite stredovekej spoločnosti a poukázal na to, že stredoveký človek sa mentálnou výbavou i zručnosťou od dnešného človeka 21. storočia v podstate nelíšil. Priam priepastný rozdiel bol však v stupni vzdelanosti, čiže v sume vedomostí, ktoré vyplývali z vtedajšej a dnešnej úrovne poznania, vedy a technického rozvoja, ako aj spôsobu ich získavania.
Aj v stredoveku vývoj zdanlivo pomaly, no predsa len postupne napredoval; akceleroval najmä vďaka vynálezu kníhtlače. Dynamika stredovekého vývoja však ani zďaleka nedosiahla mieru, akú sme mali možnosť zažiť v 20. storočí a zažívame aj dnes, keď si každodenný život bez rozhlasu a televízie, telefónov či mobilov, počítačov a internetu nevieme azda ani predstaviť. Pritom ide o výdobytky, ktorých masové zavedenie sa uskutočnilo približne v ostatnom polstoročí. Človek v stredoveku teda nemal možnosť počas svojho života zažiť toľko zmien a ani také závažné zmeny ako dnešný človek.
V klasifikácii hier v minulosti zohrávali veľkú úlohu rôzne pohybové i bojové hry, pričom osobitný fenomén predstavovali rytierske a militárne hry, medzi ktoré patrili kvintána, turnaj, duel, buhurt a ďalšie formy turnajových zápolení a ktoré prednášateľ osvetlil nielen slovne, ale aj súdobými stredovekými ilustráciami. Turnajovú družinu tvorili desiatky, neraz až stovky rytierov, ktorí sa chceli vyznamenať, vyniknúť a získať spoločenské uznanie. Podstatou takéhoto imitovaného boja bolo, že obe súperiace skupiny obrnených rytierov na koňoch sa cvalom priblížili k sebe a každý jazdec zaútočil na protivníka kopijou. Tí, ktorí nespadli zo sedla, potom bojovali ďalej mečom, prípadne ďalšími zbraňami, ako v skutočnej bitke.
Koncom stredoveku sa rytiersky turnaj spravidla delil na dve disciplíny. Prvou bol tzv. tjost (juxta, joute), počas ktorého sa cvičil jeden z najdôležitejších prvkov taktiky boja jednotlivca – útok kopijou. Druhou disciplínou bol turnaj v pravom slova zmysle. Počas neho sa cvičila nielen individuálna obratnosť v používaní zbrane, ale aj mnohé dôležité prvky kolektívneho boja. Išlo teda o výcvik nájazdu v jazdeckom šíku a o orientáciu v bojovom virvare.
S veľkým záujmom a ohlasom študentského publika sa stretol aj výklad o kartových hrách, a to na konkrétnom príklade 24 gotických kariet z polovice 15. storočia, ktoré patrili uhorskému a českému kráľovi Ladislavovi V. Pohrobkovi. Dnes nám slúžia aj ako súdobé viacvýznamové komunikačné posolstvo v rámci vtedajších užívateľov – hráčov, ktorí si osvojovali zásady hierarchickej subordinácie vtedajšej spoločnosti a spoznávali princípy vzájomných spoločenských väzieb a integrácie alebo determinácie jednotlivca či príslušníkov rovnakého postavenia v rámci danej society.
Text: doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., VHÚ-OVHV
Foto: Mgr. Monika Bizoňová, PhD., Prešovská univerzita v Prešove
