Prednáška vojenského historika na spomienkovom stretnutí v Pezinku
Dňa 16. novembra 2025 bola v evanjelickom kostole v Pezinku pietna rozpomienka pri príležitosti 240. výročia úmrtia rakúskeho generálmajora Juraja Augusta (Georg August) von Mecklenburg-Strelitza. Spomienkovej bohoslužby sa zúčastnili viacerí významní hostia, súčasná hlava rodu, vojvoda Georg Borwin von Mecklenburg-Strelitz s manželkou, v sprievode primátora Pezinka Romana Mácsa a veľvyslanca Mgr. Ľubomíra Reháka, PhD. Súčasťou spomienky bola aj prednáška historika Vojenského historického ústavu v Bratislave, PhDr. Michala Duchoňa, PhD., ktorý priblížil nielen život Juraja Augusta, ale predovšetkým jeho vojenskú kariéru. Jeho príbeh je príkladom rôznorodosti habsburskej armády, v ktorej službách sa ocitli nielen predstavitelia národov a národností monarchie, ale aj cudzinci. Ich životné osudy tak môžu byť zaujímavé aj v lokálnom kontexte. Po skončení bohoslužieb, za hudobného sprievodu C. a k. orchestra, hostia položili veniec k epitafu, ktorý sa nachádza v areáli pezinského evanjelického kostola.
Juraj August, vojvoda von Mecklenburg-Strelitz sa narodil 16. augusta 1748 v severonemeckom meste Mirow ako najmladší syn kniežaťa Karola von Mecklenburg-Strelitz a kňažnej Alžbety Albertíny von Sachsen-Hildburghausen. Mecklenbursko-strelický dvor bol známy rodinnou atmosférou a veľmi dobrou protestantskou výchovou. Vojvoda Karol sa obklopoval množstvom mladých vzdelaných šľachticov, učencov a bol podporovateľom pietizmu.
Pretože vládu nad vojvodstvom prevzali starší bratia, najmladší syn bol predurčený na vojenskú službu. Jeho setra Šarlota (1744 – 1818) sa v roku 1761 vydala za britského kráľa Juraja III. A Juraj August ju sprevádzal na britský kráľovský dvor. Tu sa naučil jazyk a vstúpil do služieb kráľovského námorníctva. Vzhľadom na zdravotný stav a aj ťažké podmienky na lodi, námorníctvo opustil. Po odchode z britských služieb krátko študoval v Leidene, navštívil Paríž a predovšetkým dlhší pobyt strávil v Ríme.
Následne vstúpil do rakúskej armády. V čase, keď pod vplyvom sedemročnej vojny došlo k ochladeniu vzťahov medzi habsburským Rakúskom a Veľkou Britániu, bol ako mladší brat britskej kráľovnej jedným z možných komunikačných kanálov, ktoré mohla využívať rakúska diplomacia. Cisárovná Mária Terézia ho menovala podplukovníkom jazdectva a neskoršie získal aj hodnosť plukovníka. V roku 1769 mu dánsky kráľ udelil Rad slona, najvýznamnejšie dánske ocenenie. Dňa 3. mája 1771 bol Juraj August povýšený na generálmajora, pričom toto povýšenie nadobudlo platnosť 14. marca 1772.
Od roku 1778 bol majiteľom 12. kyrysníckeho pluku (neskôr v roku 1802 prečíslovaný na 4. dragúnsky regiment). V tom čase už bolo vlastníctvo pluku viac formálnejšie a majiteľ nemal také veliteľské a rozhodovacie právomoci, ako tomu bolo v minulosti. Pluk prevzal 23. októbra 1778 v čase prebiehajúcej vojny o bavorské dedičstvo, ktorá sa odohrávala medzi Pruskom a Rakúskom. Reálne prevzatie pluku nastalo 30. októbra 1778 v dolnorakúskom meste Retz, kde bol pluk po skončení vojenských udalostí umiestnený na zimné ubytovanie. Po podpísaní tešínskeho mieru, ktorým sa skončila vojna o bavorské dedičstvo (1779), bolo mierovým pôsobiskom uhorské mestečko Mór (v dnešnom severozápadnom Maďarsku).
Z vojenskej kariéry Juraja Augusta sa zachovali viaceré vojenské anekdoty, ktoré nám približujú aj jeho ľudskú stránku. Jednou z nich je príhoda, ktorá sa mala uskutočniť v roku 1782 počas manévrov v Prahe. Tu si získal za svoje veliteľské schopnosti ocenenie cisára Jozefa II. a poľného maršala Ernsta Gideona von Laudon, ktorý sa k pochvalným vyjadreniam cisára vyslovil s humorom jemu vlastným: „ak by bol Juraj August oddaný boju tak ako pekným ženám, tak by mal pre Vaše veličenstvo hodnotu desaťtisíc mužov.“
Juraj August sa výrazne angažoval v slobodomurárskom hnutí, istý čas bol aj provinčným veľmajstrom v Prahe. Zomrel bezdetný 6. novembra 1785 v Trnave, pochovaný bol v Pezinku. Pretože v takmer rovnakom čase (7. novembra) zomrel významný člen slobodomurárskeho hnutia, uhorský aristokrat a chorvátsky bán František Esterházy, úmrtie oboch si uctili vo významnej viedenskej lóži Zur gekrönten Hoffnung 17. novembra 1785 za znenia tónov pohrebnej skladby, ktorú na tento účel zložil W. A. Mozart (Maurerische Trauermusik, in C minor. K. 477).
Vzhľadom na nedostatok historických podkladov nie je objasnený vzťah Juraja Augusta von Mecklenburg-Strelitz k Pezinku a uloženie jeho telesných ostatkov na tunajšom cintoríne. Možným vysvetlením je bližší vzťah so šľachtickou rodinou Bojanowskych, žijúcich v Pezinku, ktorej príslušníci slúžili v 12. pluku. Vojvoda mohol byť tiež donátorom výstavby nového evanjelického kostola, ktorý bol dokončený v roku 1783, keďže je doložená jeho podpora evanjelikov v armáde. To by dosvedčovalo práve vyhotovenie epitafu zo strany evanjelickej obce, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Telesné pozostatky vojvodu boli v roku 1852 prenesené do Meklenburska, kde je pochovaný v rodinnej hrobke v Mirowe.
PhDr. Michal Duchoň, PhD.
Foto: Mgr. Ľubomír Rehák, PhD.
