Príbeh posádky československých letcov bude natrvalo žiť v našej historickej pamäti
Minister obrany SR Jaroslav Naď dnes absolvoval pracovnú cestu do Holandska, v rámci ktorej sa na vojenskom cintoríne Bergen-op-Zoom zúčastnil na slávnostnom pohrebe československých letcov z 311. československejbombardovacej perute britského Kráľovského letectva, ktorých bombardér bol v skorých hodinách dňa 23. júna 1941 zostrelený nemeckým nočným stíhačom pri severoholandskej obci Nieuwe Niedorp.
„Verím, že príbeh tejto posádky bude natrvalo žiť v našej historickej pamäti a pre pokračovateľov ich odkazu slúžiacich v radoch českých a slovenských ozbrojených síl bude naďalej žiarivým príkladom patriotizmu, heroizmu a vojenských cností,“ povedal minister Naď. Pri tejto príležitosti zároveň poďakoval holandským občanom a predstaviteľom štátnej správy a miestnej samosprávy, bez ktorých záujmu a úsilia by sa tento životný príbeh pätice československých letcov nemohol definitívne uzavrieť. „Aj táto neľahká doba si vyžaduje, aby sme s našimi spojencami boli pripravení rozhodnými činmi reagovať na akékoľvek prejavy všetkých druhov totality a brániť sa pred každým nepriateľom,“ doplnil minister Naď.
Britský bombardér typu Vickers Wellington Mk.IC T2990 s československou posádkou bol zostrelený nemeckým nočným stíhačom pri návrate z bombardovacieho náletu na nemecké mesto Brémy. Jediným preživším členom posádky bol veliteľ lietadla Vilém Bufka, ktorého Nemci zajali. V nemeckom zajatí sa dožil konca vojny. Nezvestní členovia posádky Alois Rozum, Leonhard Smrček, Vilém Konštacký, Jan Hejna a Karel Valach patrili medzi tých vojnových letcov, ktorí doposiaľ nemali dôstojné miesto posledného odpočinku. Ich telesné ostatky sa našli až pri minuloročnom skúmaní trosiek zostreleného bombardéra.
Súčasťou zahraničného výjazdu šéfa slovenského rezortu obrany bolo aj bilaterálne rokovanie s ministerkou obrany Holandského kráľovstva Kajsou Ollongren v Haagu. So svojou rezortnou kolegyňou minister Naď diskutoval o bezpečnostnej situácii v Európe v kontexte vojny na Ukrajine, aktuálnych procesoch v rámci transatlantického partnerstva, ako aj slovensko-holandskej obrannej spolupráci a príležitostiach na jej rozvoj.
Autor: MO SR · Dátum: 23.06.2022
„Verím, že príbeh tejto posádky bude natrvalo žiť v našej historickej pamäti a pre pokračovateľov ich odkazu slúžiacich v radoch českých a slovenských ozbrojených síl bude naďalej žiarivým príkladom patriotizmu, heroizmu a vojenských cností,“ povedal minister Naď. Pri tejto príležitosti zároveň poďakoval holandským občanom a predstaviteľom štátnej správy a miestnej samosprávy, bez ktorých záujmu a úsilia by sa tento životný príbeh pätice československých letcov nemohol definitívne uzavrieť. „Aj táto neľahká doba si vyžaduje, aby sme s našimi spojencami boli pripravení rozhodnými činmi reagovať na akékoľvek prejavy všetkých druhov totality a brániť sa pred každým nepriateľom,“ doplnil minister Naď.
Britský bombardér typu Vickers Wellington Mk.IC T2990 s československou posádkou bol zostrelený nemeckým nočným stíhačom pri návrate z bombardovacieho náletu na nemecké mesto Brémy. Jediným preživším členom posádky bol veliteľ lietadla Vilém Bufka, ktorého Nemci zajali. V nemeckom zajatí sa dožil konca vojny. Nezvestní členovia posádky Alois Rozum, Leonhard Smrček, Vilém Konštacký, Jan Hejna a Karel Valach patrili medzi tých vojnových letcov, ktorí doposiaľ nemali dôstojné miesto posledného odpočinku. Ich telesné ostatky sa našli až pri minuloročnom skúmaní trosiek zostreleného bombardéra.
Súčasťou zahraničného výjazdu šéfa slovenského rezortu obrany bolo aj bilaterálne rokovanie s ministerkou obrany Holandského kráľovstva Kajsou Ollongren v Haagu. So svojou rezortnou kolegyňou minister Naď diskutoval o bezpečnostnej situácii v Európe v kontexte vojny na Ukrajine, aktuálnych procesoch v rámci transatlantického partnerstva, ako aj slovensko-holandskej obrannej spolupráci a príležitostiach na jej rozvoj.
Autor: MO SR · Dátum: 23.06.2022
Informácie o československej posádke britského bombardovacieho lietadla Vickers Wellington Mk.IC T2990 (KX-T) a okolnostiach smrti časti jej príslušníkov
Dvojmotorový bombardér Vickers Wellington Mk.IC T2990 (KX-T) so 6-člennou posádkou 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva štartoval na operačný let dňa 22. Júna 1941 po 23.00 h z materského letiska East Wretham. Spoločne s ďalšími 8 bombardérmi 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva mal zaútočiť na Brémy.
Posádku čs. bombardéra Vickers Wellington Mk.IC T2990 (KX-T) tvorili:
F/Sgt Vilém Bufka 1. pilot
Sgt Alois Rozum 2. pilot
P/O Vilém Konštacký navigátor
P/O Leonhard Smrček rádiotelegrafista
F/Sgt Jan Hejna predný strelec
Sgt Karel (Karol) Valach zadný strelec
Čs. posádka sa po úspešnom splnení bojovej úlohy vracala na materskú leteckú základňu East
Wretham v Norfolku. Okolo 2.13 h (nemeckého času) na čs. bombardér zaútočil nemecký nočný stíhač Messerschmitt Bf 110 od 4/NJG 1 z leteckej základne Bergen-aan-Zee v okupovanom Holandsku. Jeho posádku tvorili pilot Oblt Egmond Prinz zur Lippe-Weissenfeld a rádio-operátor Uffz Josef Renette. Čs. bombardér sa aj s 5 členmi posádky na palube po ich útoku zrútil v plameňoch na pozemok rodiny C. van Eetena, cca 100 m od vodného kanálu spájajúceho Oudkarspel a Kolhorn, v katastri obce Nieuwe Niedorp. Telesné ostatky pätice čs. letcov neboli z miesta dopadu lietadla vyzdvihnuté.
Až v roku 1989, na základe iniciatívy priameho svedka havárie čs. lietadla pána Aada Wita, mestské zastupiteľstvo Niedorpu pozemok vykúpilo a zabezpečilo jeho úpravu do podoby vojnového hrobu. V roku 1990, v deň tragickej smrti čs. letcov, bolo miesto slávnostne odhalené starostom Niedorpu, pánom Ype Dijkstra. Následne bolo miesto zapísané do holandského oficiálneho zoznamu vojnových hrobov.
Zostrel bombardéra 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva prežil
jediný čs. letec – veliteľ lietadla F/Sgt V. Bufka, ktorý sa zachránil na padáku. Svoju záchranu
„zaplatil“ niekoľkými tržnými ranami na hlave a ostatných častiach tela, ako aj zlomeninou ľavej nohy nad členkom. Po krátkom pobyte v holandskej nemocnici „prešiel“ niekoľkými nemeckými zajateckými tábormi pre letcov. V lete 1944 bol s dvomi desiatkami čs. letcov vyšetrovaný na pražskom gestape a obvinený z velezrady. Konca druhej svetovej vojny sa dožil v nemeckom zajateckom tábore pre dôstojníkov v Colditze, kde ho oslobodili 16. apríla 1945.
Sgt Karel Valach
26.1.1918, Kroměříž, Rakúsko-Uhorsko – 23.6.1941, Nieuwe Niedorp, Holandsko
Jedným z pätice čs. letcov, ktorý zahynul pri zostrele čs. bombardovacieho lietadla Vickers Wellington Mk.IC T2990 (KX-T) 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva na pozemku rodiny C. van Eetena v katastri obce Nieuwe Niedorp, bol aj Sgt Karel Valach.
Karel Valach sa narodil 26. januára 1918 v Kroměříži v rodine Hynka Valacha a Augustíny Valachovej, rodenej Nosálkovej. Od roku 1931 bol prijatý ako člen rodiny Hynka (Ignáca) Valacha, úradníka Československých štátnych dráh, za občana mesta Trenčín. Jeho posledným miestom bydliska pred odchodom do čs. zahraničného odboja bol rodičovský dom v Istebníku nad Váhom.
Karel Valach bol absolventom Školy leteckého dorastu – oddelenie mechanikov v Prostějove, ktorú absolvoval od 1. októbra 1937 do 19. augusta 1938. Školu absolvoval s dostatočným prospechom, v poradí ako 61. z počtu 71 žiakov. Pre zaujímavosť možno uviesť, že počas štúdia bol svojim nadriadeným hodnotený ako veselý, zhovorčivý až drzý, vtipný, ľahkomyselný a domýšľavý.
Po skončení školy bol premiestnený k letke 14 leteckého pluku 2 npor. let. Aloisa Vašátka, neskoršej významnej postave čs. zahraničného odboja vo Francúzsku a Veľkej Británii. Po rozbití Československa a vzniku Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava, bol dňom 19. marca 1939 premiestnený od bývalého leteckého pluku 2 Dr. E. Beneša k leteckému pluku 3 Dr. M. R. Štefánika. Ako občan Slovenska bol o deň neskôr prepustený z čs. brannej moci na trvalú dovolenku. Na Slovensku už ako príslušník slovenského letectva bol dňom 31. marca 1939 zaradený k letke 64. Počas služby v tejto letke bol povýšený na slobodníka (15.5.1939).
Do čs. zahraničného odboja odletel 7. júna 1939 okolo 12.05 h z letiska v Piešťanoch spoločne s ďalšími siedmimi príslušníkmi leteckého pluku na štyroch lietadlách. Po pristátí v Poľsku vstúpil do poľského letectva, kde mal byť povýšený na desiatnika. Po začatí druhej svetovej vojny bojoval v radoch poľského letectva ako letec – strelec. Podľa vyjadrení K. Valacha, po porážke Poľska zamieril do Francúzska, kde zotrval v radoch poľskej armády. Vo Francúzsku mal byť povýšený na čatára. Po porážke Francúzska spoločne s ďalšími príslušníkmi čs. letectva evakuoval pod velením kpt. let. Jaroslava Kulhánka dňa 24. júna 1940 loďou General Chanza z prístavu Port Vendres do Oranu v Severnej Afrike. Podľa historických reálií je zrejmé, že jeho putovanie pokračovalo vlakom do Casablanky, odkiaľ doplával loďou Gib-el-Dersa do britského Gibraltáru. Odtiaľto na palube HMT Neuralia spoločne s ďalšími príslušníkmi čs. letectva vyplával na nebezpečnú plavbu do Liverpoolu, kde šťastne dorazil 12. júla 1940.
Po svojom príchode do Veľkej Británie bol v čs. leteckom depote v Cosforde dňom 26. Júla 1940 ako dobrovoľník prijatý do Dobrovoľníckej zálohy Kráľovského letectva. O tri dni neskôr bol premiestnený k 311. čs. bombardovacej peruti britského Kráľovského letectva. Dňom 18. Augusta 1940 mu v služobnom zaradení strelec priznali hodnosť Sgt (seržant). V aktívnej službe v britskom Kráľovskom letectve zotrval až do osudného letu z 22. – 23. júna 1941, keď bombardér Vickers Wellington Mk.IC T2990 (KX-T), kde zastával funkciu zadného strelca, zostrelil nemecký nočný stíhač v priestore Nieuwe Niedorp.
V povojnovom období bol niekoľkokrát povýšený in memoriam: rtm. let. v zál. (1.2.1947, s účinnosťou a poradím od 1.5.1941), šrtm. let. v zál. (1.2. 1947, s účinnosťou a poradím od 1.6.1941). Rozsudkom slovenského Vojenského súdu Bratislava zo dňa 17. augusta 1942 bol v neprítomnosti odsúdený na „ťažký žalár doživotný, zostrený ¼ ročne jedným pôstom a tvrdým lôžkom v deň pôstu, samoväzbou na konci každého roka po dobu jedného mesiaca a celodenným zatvorením o samote v temnici dňa 7. júna každého roka“. Tento rozsudok bol zrušený až rozsudkom československého Najvyššieho vojenského súdu v Prahe zo dňa 6. marca 1947. Po novembri 1989 bol v rámci morálnej rehabilitácie čs. letcov povýšený do hodnosti podplukovníka letectva in memoriam.
Spracoval: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ
Foto: MO SR, VHÚ, MO ČR
Jedným z pätice čs. letcov, ktorý zahynul pri zostrele čs. bombardovacieho lietadla Vickers Wellington Mk.IC T2990 (KX-T) 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva na pozemku rodiny C. van Eetena v katastri obce Nieuwe Niedorp, bol aj Sgt Karel Valach.
Karel Valach sa narodil 26. januára 1918 v Kroměříži v rodine Hynka Valacha a Augustíny Valachovej, rodenej Nosálkovej. Od roku 1931 bol prijatý ako člen rodiny Hynka (Ignáca) Valacha, úradníka Československých štátnych dráh, za občana mesta Trenčín. Jeho posledným miestom bydliska pred odchodom do čs. zahraničného odboja bol rodičovský dom v Istebníku nad Váhom.
Karel Valach bol absolventom Školy leteckého dorastu – oddelenie mechanikov v Prostějove, ktorú absolvoval od 1. októbra 1937 do 19. augusta 1938. Školu absolvoval s dostatočným prospechom, v poradí ako 61. z počtu 71 žiakov. Pre zaujímavosť možno uviesť, že počas štúdia bol svojim nadriadeným hodnotený ako veselý, zhovorčivý až drzý, vtipný, ľahkomyselný a domýšľavý.
Po skončení školy bol premiestnený k letke 14 leteckého pluku 2 npor. let. Aloisa Vašátka, neskoršej významnej postave čs. zahraničného odboja vo Francúzsku a Veľkej Británii. Po rozbití Československa a vzniku Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava, bol dňom 19. marca 1939 premiestnený od bývalého leteckého pluku 2 Dr. E. Beneša k leteckému pluku 3 Dr. M. R. Štefánika. Ako občan Slovenska bol o deň neskôr prepustený z čs. brannej moci na trvalú dovolenku. Na Slovensku už ako príslušník slovenského letectva bol dňom 31. marca 1939 zaradený k letke 64. Počas služby v tejto letke bol povýšený na slobodníka (15.5.1939).
Do čs. zahraničného odboja odletel 7. júna 1939 okolo 12.05 h z letiska v Piešťanoch spoločne s ďalšími siedmimi príslušníkmi leteckého pluku na štyroch lietadlách. Po pristátí v Poľsku vstúpil do poľského letectva, kde mal byť povýšený na desiatnika. Po začatí druhej svetovej vojny bojoval v radoch poľského letectva ako letec – strelec. Podľa vyjadrení K. Valacha, po porážke Poľska zamieril do Francúzska, kde zotrval v radoch poľskej armády. Vo Francúzsku mal byť povýšený na čatára. Po porážke Francúzska spoločne s ďalšími príslušníkmi čs. letectva evakuoval pod velením kpt. let. Jaroslava Kulhánka dňa 24. júna 1940 loďou General Chanza z prístavu Port Vendres do Oranu v Severnej Afrike. Podľa historických reálií je zrejmé, že jeho putovanie pokračovalo vlakom do Casablanky, odkiaľ doplával loďou Gib-el-Dersa do britského Gibraltáru. Odtiaľto na palube HMT Neuralia spoločne s ďalšími príslušníkmi čs. letectva vyplával na nebezpečnú plavbu do Liverpoolu, kde šťastne dorazil 12. júla 1940.
Po svojom príchode do Veľkej Británie bol v čs. leteckom depote v Cosforde dňom 26. Júla 1940 ako dobrovoľník prijatý do Dobrovoľníckej zálohy Kráľovského letectva. O tri dni neskôr bol premiestnený k 311. čs. bombardovacej peruti britského Kráľovského letectva. Dňom 18. Augusta 1940 mu v služobnom zaradení strelec priznali hodnosť Sgt (seržant). V aktívnej službe v britskom Kráľovskom letectve zotrval až do osudného letu z 22. – 23. júna 1941, keď bombardér Vickers Wellington Mk.IC T2990 (KX-T), kde zastával funkciu zadného strelca, zostrelil nemecký nočný stíhač v priestore Nieuwe Niedorp.
V povojnovom období bol niekoľkokrát povýšený in memoriam: rtm. let. v zál. (1.2.1947, s účinnosťou a poradím od 1.5.1941), šrtm. let. v zál. (1.2. 1947, s účinnosťou a poradím od 1.6.1941). Rozsudkom slovenského Vojenského súdu Bratislava zo dňa 17. augusta 1942 bol v neprítomnosti odsúdený na „ťažký žalár doživotný, zostrený ¼ ročne jedným pôstom a tvrdým lôžkom v deň pôstu, samoväzbou na konci každého roka po dobu jedného mesiaca a celodenným zatvorením o samote v temnici dňa 7. júna každého roka“. Tento rozsudok bol zrušený až rozsudkom československého Najvyššieho vojenského súdu v Prahe zo dňa 6. marca 1947. Po novembri 1989 bol v rámci morálnej rehabilitácie čs. letcov povýšený do hodnosti podplukovníka letectva in memoriam.
Spracoval: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ
Foto: MO SR, VHÚ, MO ČR
