Služobný predpis E.-5 Poradová príprava pre uhorskú kráľovskú honvédsku pechotu (1881)
Maďarské separatistické snahy porážkou revolúcie v rokoch 1848 – 1849 ani zďaleka neskončili. O 20 rokov neskôr Maďari využili oslabenosť monarchie po poslednej rakúsko-pruskej vojne, čo vyústilo do tzv. rakúsko-uhorského vyrovnania. Avšak ani reskript zo 17. februára 1867, ktorý v novom súštátí ponechával spoločnú (ríšsku) správu len pre financie, zahraničné veci a armádu, Maďarov úplne neuspokojil a práve otázka ozbrojených síl sa stala predmetom ďalšieho ostrého sporu. Výsledkom bol kompromisný branný zákon z 5. decembra 1868, resp. tri zákonné články XL, XLI a XLII, ktoré zaviedli zložitú organizáciu vojska, aká nemala v histórii habsburskej armády obdoby. Popri spoločnej c. a k. armáde a vojenskom námorníctve, ktoré podliehali ríšskemu ministrovi vojny, vznikli v oboch častiach monarchie skupiny vojska teritoriálneho charakteru tzv. vlastibrana (Landwehr, Honvédség) a domobrana (k. k. Landsturm a Népfelkelés). Okrem toho zákon zaviedol novinku – všeobecnú brannú povinnosť. Podľa zákona malo byť 80 % schváleného ročného kontingentu odvedencov zaradených do c. a k. armády, zvyšok v rovnakom pomere medzi rakúsku a uhorskú vlastibranu. Aj napriek niekoľkým neskorším snahám o reorganizáciu armády práve tieto tri zákonné články z roku 1868 položili základ rakúsko-uhorských ozbrojených síl pre celé obdobie dualizmu.
Zákonný článok XLI o vlastibrane definoval postavenie tejto ozbrojenej zložky v rámci všetkých branných síl a konkretizoval jej úlohy, organizáciu, spôsob doplňovania a pod. Bola charakterizovaná ako doplňujúca časť ozbrojených síl, ktorá bola povolávaná v období vojny na podporu armády a vnútornú obranu, v období mieru výnimočne na udržanie vnútorného poriadku a bezpečnosti. Uhorská kráľovská vlastibrana bola podriadená ministerstvu uhorskej vlastibrany. Budovanie honvédstva sa realizovalo hneď po vydaní zákona a už v roku 1869 bolo vybudovaných 82 honvédskych peších práporov a 32 honvédskych jazdeckých švadrón. V rámci výstavby honvédstva bolo územie Slovenska zahrnuté do dvoch honvédskych doplňovacích oblastí s veliteľstvami v Bratislave a v Košiciach. V rámci velenia sa používal maďarský jazyk, čo sa odrazilo aj na služobných predpisoch vydaných pre tento druh vojska.
Jedným z takýchto služobných predpisov bol aj predpis E-5 Gyakorlati szabályzat a magyar kir. Honvéd-gyalogság számara (Poradová príprava pre uhorskú kráľovskú honvédsku pechotu). Poradová príprava každej armády tvorila základ bojovej prípravy, všestranne ovplyvňovala život a činnosť vojakov. Vytvárala u vojakov návyky k poradovému a vojenskému vystupovaniu, udržiavaniu vzorného vonkajšieho vzhľadu, viedla k ráznej a rýchlej reakcii na rozkazy a povely, učila vojakov správnemu držaniu tela, rozvíjala pohybovú aktivitu, vnímavosť a pozornosť, vychovávala ku kolektívnosti, vytrvalosti a podriadenosti voči veliteľom. Poradová príprava bola organicky spätá s taktickou, streleckou a telesnou prípravou. Zahŕňala poradový výcvik jednotlivca bez i so zbraňou a poradové zladenie mužstva na úrovni jednotlivých vojenských jednotiek.
Predpis bol vydaný v Budapešti vo vydavateľstve Kiadja Pfeiffer Nándor v roku 1881. Ide o druhé vydanie vykonávacieho služobného predpisu z roku 1875. Bol vydaný v tvrdej väzbe v malom formáte (180 x 140 mm) a obsahuje 330 strán. Obsahuje úvod, 5 kapitol a prílohy. Do zbierok múzea bol zaradený v roku 2020 nákupom.
Použitá literatúra
VHÚ - VHM, Zbierka XXII, P 299 Predpis: E.-5 Poradová príprava pre uhorskú kráľovskú honvédsku pechotu, katalogizačný záznam.
Pod cisářským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918. Praha : Elka Press, 2003, 556 s.
DANGL, V. Pod zástavou cisára a kráľa. (Kapitoly z vojenských dejín Slovenska 1848-1914). Bratislava : HÚ SAV, 2009, 280 s. ISBN 978-80-970264-7-9
Text: PhDr. Viera Jurková, VHÚ – VHM Piešťany
Foto: VHÚ – VHM Piešťany
