Štátovka 5 korún československých (1953)
Druhá svetová vojna za sebou zanechala všeobecný chaos v každej oblasti, peňažníctvo a hospodárstvo nevynímajúc. Nevyhnutným krokom pre ozdravenie štátneho hospodárstva a obnovenie československej meny bola realizácia menovej reformy, otázkou bolo len „kedy“ a „ako“. Už 1. novembra 1945 bola dekrétom č. 91/1945 Sb. znovuzavedená jednotná československá mena – koruna československá. Dekrét bol následne doplnený vyhláškou ministerstva financií č. 92/1945 Sb. o nových platidlách. Československo bolo však po roku 1948 vo sfére vplyvu ZSSR, čo sa odrážalo ako v zahraničnej, tak aj vo vnútornej politike štátu. Riešenie politických, hospodárskych i finančných problémov viedli priamo k peňažnej reforme v roku 1953, ktorá mala vyriešiť katastrofálny nedostatok spotrebného tovaru na trhu a zvýšiť kúpnu silu obyvateľstva. Čs. vláde s reformou pomáhala skupina sovietskych špecialistov na čele s námestníkom ministra financií I. D. Zlobinom.
„Naša mena je pevná a menová reforma nebude, všetko sú to fámy, ktoré šíria triedni nepriatelia.“ Tieto slová prezidenta Československa, Antonína Zápotockého, ktoré predniesol vo svojom rozhlasovom prejave 30. mája 1953, a ktorými chcel upokojiť verejnosť, sú snáď najcitovanejším výrokom tohto prezidenta vôbec. Avšak, je všeobecne známe, že v čase príhovoru už čakali vo vojenských skladoch nové platidlá dovezené zo ZSSR. Už o deň neskôr, 31. mája 1953, denník Rudé právo informoval o uznesení vlády a ÚV KSČ zo dňa 30. mája 1953 o zavedení peňažnej reformy a zrušení lístkov na potravinársky a priemyselný tovar. Súčasne boli zrušené aj tzv. viazané vklady z prvej povojnovej peňažnej reformy z roku 1945. Samotná výmena bola rýchla, trvala len štyri dni. Na jedného člena si mohla rodina vymeniť max. 300 korún v pomere 5 ku 1, zvyšok peňazí v hotovosti sa menil v pomere 50 ku 1. Peniaze uložené v sporiteľniach sa vymieňali diferencovane, podľa výšky vkladu v pomere 5 až 10 ku 1. Viazané vklady v bankách prepadli v prospech štátu. To všetko znamenalo dramatický zásah do života občanov, ktorých štát pripravil o približne 14,5 miliardy korún. Reforma, ktorej pravidlá a dôvody neboli verejnosti ani jasne vysvetlené, vyvolávala masové prejavy nesúhlasu s komunistickým režimom.
Armáda, ktorá sa po februári 1948 stala dôležitým mocenským nástrojom režimu, sa od začiatku podieľala ako na príprave, tak i na zavedení reformy. Jej prvou úlohou v tejto súvislosti bolo v spolupráci s orgánmi ministerstva železníc previesť novú menu zo ZSSR. Nové bankovky a mince prevzali vojaci 24. mája 1953 na železničnej stanici Mukačevo a uložili ich v 19 skladoch po celej republike. Podľa spomienok pamätníkov išlo o vojenské sklady, v ktorých boli peniaze uložené v rámci nedotknuteľných zásob ako vojenský materiál zvláštnej dôležitosti a ani velitelia útvarov nepoznali jeho obsah. Od 31. mája 1953 ich následne distribuovali do jednotlivých okresov. Armáda tiež plnila úlohu pri zosilnení ochrany budov krajských a okresných výborov KSČ i ďalších významných objektov a strážila niektoré výmenné strediská.
Z dôvodu utajenia plánovanej menovej reformy boli všetky nové platidlá vyrobené v ZSSR, mince v Mincovni v Leningrade, o tlač štátoviek a bankoviek sa postarala moskovská tlačiareň GOZNAK. Rozdelenie papierových platidiel na štátovky (do nominálu 5 Kčs) a bankovky (nad 10 Kčs) bolo pritom len formálne, keďže ich ekonomický rozdiel bol v systéme podriadenosti emisnej banky úplne minimálny. Tlač niektorých platidiel v neskoršom období zabezpečoval aj podnik Státní tiskárna cenin v Prahe.
Predmetná štátovka bola zavedená do obehu 1. júna 1953 a slúžila ako platidlo až do roku 1972, keď bola jej platnosť definitívne zrušená. Je tlačená ofsetom na bielom papieri s rozmermi 120 × 60 mm s dobre viditeľným, rovnomerne rozmiestneným, priebežným vodoznakom – č. 12, tzv. „hviezda v kruhu“. Hlavná tlač je svetlozelená s tmavozelenými obrysmi, jasnozelená podtlač vytvára na lícnej strane obrysy čísla 5. Autorom výtvarného návrhu bol Sergej Akimovič Pomanskij. Na základe číslovača a série (BH 004313) je zrejmé, že pochádza z moskovskej dodávky. Do zbierok Vojenského historického múzea Piešťany bola zaradená formou daru v roku 2013 ako hmotný doklad pohnutej situácie v Československu v 50. rokoch 20. storočia spojenej s menovou reformou, ktorá je dodnes označovaná ako krádež storočia.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. XIX – Rôzny múzejný materiál, RMM 335, Platidlo papierové 5 Korún československých (1953), katalogizačný záznam.
BAJER, Jan. Papírová platidla Československa – České a Slovenské republiky 1919 – 2010. Praha : Aurea numismatika, 2010, 308 s. ISBN 978-80-902683-5-7.
BÍLEK, Jiří. Československá armáda a měnová reforma v roce 1953. In: Historie a vojenství, roč. 44, 1995, č. 1, s. 66-91. ISSN 0018-2583.
PETRÁŠ, Jiří. Peněžní reforma 1953. In: Sborník archivu ministerstva vnitra, č. 3. Odbor archivní a spisové služby MV ČR. Praha : MV ČR, 2005, s. 141-171.
Text: PhDr. Viera Jurková, VHÚ – VHM
Foto: VHÚ – VHM
