Stotník útočnej vozby Vojtech BOŠŠANYI

Narodil sa 1. júla 1914 v Bošanoch, okres Topoľčany. Po skončení Obchodnej akadémie v Nitre bol 16. júla 1934 prezentovaný na vykonanie voj. prezenčnej služby k delostreleckému pluku 109 v Bratislave. Počas prezenčnej vojenskej služby absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe 10. divízie v Nitre. Po skončení prezenčnej služby 30. septembra 1936 nastúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Po jej skončení bol 29. augusta 1937 v hodnosti poručíka pechoty premiestnený k pešiemu pluku 10 v Brne, kde sa stal veliteľom čaty pri 4. rote. V tejto funkcii pôsobil až do marca 1939, keď po rozpade ČSR odišiel na Slovensko a stal sa príslušníkom slovenskej armády. Vzápätí 17. marca 1939 ustanovený za veliteľa I. práporu horského pešieho pluku 2 v Liptovskom Mikuláši. Po mesiaci bol s účinnosťou od 1. mája 1939 ustanovený za veliteľa skupiny guľometných rôt horského pešieho pluku 2, 14 a 16 v Bardejove. O tri týždne neskôr ho premiestnili k práporu Pluku útočnej vozby v Hlohovci, kde sa stal pobočníkom veliteľa práporu. V júli 1939 prichádza pracovať na MNO-HVV s určením pre 2. spravodajské oddelenia. Z tohto dôvodu absolvoval spravodajský výcvik u Abwehrkreis XVII vo Viedni, výcvik v šifrovaní a dešifrovaní depeší – lúštenie kryptogramov. Počas ťaženia proti Poľsku bol šifrovým a spravodajským dôstojník 2. odd. štábu HVV. V apríli 1942 sa stal frekventantom VVŠ – oddelenie generálneho štábu. Počas štúdia sa zúčastnil niekoľkých stáží tzv. „skúsených“ v Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach, Delostreleckej škole v Jüterborgu a Pechotnej škole v Döberitzi. Na jeseň roku 1942 sa zúčastnil 7. kurzu na dôstojníka generálneho štábu. na Kriegsakademie v Berlíne. Bojov na východnom fronte sa ako príslušník pátracej skupiny spravodajského oddelenia veliteľstva armády zúčastnil dvakrát. Prvý raz bol 14. decembra 1942 na dva mesiace odoslaný k RD a zúčastnil sa bojov na Kaukaze, druhý raz na jeseň roku 1943 sa zúčastnil bojov v priestoroch Sevastopoľ – Jevpateria a Balabanovka – Alexandrovka. Po absolvovaní VVŠ v Bratislave v júli 1944 sa ako prednosta 2. oddelenia Armádneho veliteľstva v Prešove zúčastnil príprav SNP, ale bol zajatý Nemcami. Zo zajatia sa mu podarilo utiecť, vrátil sa na Slovensko a v ilegalite spolupracoval s odbojom. Po skončení vojny ho 1. júna 1947 v hodnosti kapitána pechoty povolali do činnej vojenskej služby. Rehabilitovali ho v r. 1991 v hodnosti plukovníka vo výslužbe.
 
Text: Mgr. Peter Kralčák, PhD., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol.: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 27. ISBN 978-80-89523-20-7.