Ťahač rakiet
ZiL 131 je stredný nákladný trojnápravový terénny automobil ruskej konštrukcie. Nahradil variant ZiL 157 vychádzajúci koncepčne zo štyridsiatych rokov. Moskovský automobilový závod I. A. Lichačova ho vyrábal v rokoch 1966 až 1986. V roku 1986 sa začala vyrábať modernizovaná verzia ZiL 131 N.
Väčšina týchto automobilov bola konštruovaná špeciálne na vojenské využitie. Modernizovaný ZiL 131 N sa vyrábal s benzínovými aj naftovými motormi. Výroba v Moskve sa skončila okolo roku 1994. Modifi kované varianty ZiL 131 N sa na Urale vyrábali ešte začiatkom tohto storočia. Rám podvozka ZiL 131 tvorí nitovaná konštrukcia pozdĺžnych „U“ profilov. Vysokú priechodnosť terénom zvyšoval tvar šasi, ktorý bol riešený zmenšenými vzdialenosťami kolies od predného a zadného nárazníka. Vozidlá boli vybavené teleskopickými olejovými tlmičmi a centrálnym dofukovaním kolies, čo ešte zvýšilo priechodnosť. Chladenie spolu s utesnením motorového priestoru dovoľovali štandardnú brodivosť do hĺbky 1,4 m. ZiL mal trojstupňový systém čistenia prívodu vzduchu k motoru (VPM-3). Umožňoval prevádzku motora v prašnom teréne. Disponoval zdokonaleným palivovým čerpadlom B-10 s vyšším výkonom. Aj vďaka nemu mohlo vozidlo pôsobiť v extrémnych teplotných podmienkach s amplitúdou do 95 °C. Päťstupňová hlavná prevodovka mala synchronizáciu na druhom, treťom, štvrtom a piatom stupni. K dispozícii bola možnosť redukcie otáčok pri jazde v náročnom teréne pomocou prídavnej prevodovky. Osemvalcový vidlicový motor typu ZiL 131 s rozvodom OHV dával vozidlu výkon 110,2 kW. Odpruženie zabezpečovali oblúkové listové pružiny a predné kolesá mali zavesenie na guľových kĺboch so stálym dvojitým prevodom. Na prednú časť rámu podvozka mohol byť osadený výkonný navijak. Maximálne pracovné zaťaženie lana bolo 50 kN. Spoľahlivé koníky V Československej armáde patril ZiL 131 k najpočetnejším typom nákladných vozidiel ruského pôvodu. Okrem valníkových verzií (ZiL 131 A) a ťahačov sa používali aj skriňové nadstavby s najrôznejším komunikačným vybavením, skúšobnými a rektifikačnými stanicami. Medzi najrozšírenejšie verzie patril sedlový ťahač označovaný ako ZiL 131 V. Tieto automobily boli určené na ťahanie špeciálnych návesov do maximálnej hmotnosti 7 500 kg v nenáročnom teréne. Takzvané „koníky“ mali oproti valníkom skrátený rám, lisované blatníky na zadných dvoch kolesách a najmä kĺbový spoj na pripájanie návesu. Vozidlo v expozícii VHM Piešťany predstavuje ťahač prepravníka PR-11 BM zo systému PLRK S-75M Volchov. Vo výzbroji palebnej batérie bolo 6 ťahačov ZiL 131 V, vybavených jednoosím návesom na prepravu rakety S-75. Prepravník slúžil na dopravu rakiet zem – vzduch k odpaľovacím rampám, ale aj na ich presúvanie počas plnenia okysličovadlom. Bol vybavený plniacim zariadením s vlastnou nádržou pre okysličovadlo, s možnosťou spätného prečerpávania. Plnenie fungovalo atmosféricky – na báze pretláčania stlačeným vzduchom. ZiL 131 V, v. č. 299 710, vojenské poznávacie číslo: 287-81-82, bol vyrobený v Sovietskom zväze v roku 1978. Prvým užívateľom bol VÚ 7509 Praha, neskôr VÚ 4453 Žatec. Koncom roka 1992 vozidlo v rámci delenia federálnej armády ČSFR prevzala Armáda SR a dislokovala ho vo vojenskom útvare v Dunajskej Lužnej. Do zbierok Vojenského historického múzea sa ZiL 131 V dostal v roku 1996. Dnes je súčasťou vonkajšej expozície VHM Piešťany.
Väčšina týchto automobilov bola konštruovaná špeciálne na vojenské využitie. Modernizovaný ZiL 131 N sa vyrábal s benzínovými aj naftovými motormi. Výroba v Moskve sa skončila okolo roku 1994. Modifi kované varianty ZiL 131 N sa na Urale vyrábali ešte začiatkom tohto storočia. Rám podvozka ZiL 131 tvorí nitovaná konštrukcia pozdĺžnych „U“ profilov. Vysokú priechodnosť terénom zvyšoval tvar šasi, ktorý bol riešený zmenšenými vzdialenosťami kolies od predného a zadného nárazníka. Vozidlá boli vybavené teleskopickými olejovými tlmičmi a centrálnym dofukovaním kolies, čo ešte zvýšilo priechodnosť. Chladenie spolu s utesnením motorového priestoru dovoľovali štandardnú brodivosť do hĺbky 1,4 m. ZiL mal trojstupňový systém čistenia prívodu vzduchu k motoru (VPM-3). Umožňoval prevádzku motora v prašnom teréne. Disponoval zdokonaleným palivovým čerpadlom B-10 s vyšším výkonom. Aj vďaka nemu mohlo vozidlo pôsobiť v extrémnych teplotných podmienkach s amplitúdou do 95 °C. Päťstupňová hlavná prevodovka mala synchronizáciu na druhom, treťom, štvrtom a piatom stupni. K dispozícii bola možnosť redukcie otáčok pri jazde v náročnom teréne pomocou prídavnej prevodovky. Osemvalcový vidlicový motor typu ZiL 131 s rozvodom OHV dával vozidlu výkon 110,2 kW. Odpruženie zabezpečovali oblúkové listové pružiny a predné kolesá mali zavesenie na guľových kĺboch so stálym dvojitým prevodom. Na prednú časť rámu podvozka mohol byť osadený výkonný navijak. Maximálne pracovné zaťaženie lana bolo 50 kN. Spoľahlivé koníky V Československej armáde patril ZiL 131 k najpočetnejším typom nákladných vozidiel ruského pôvodu. Okrem valníkových verzií (ZiL 131 A) a ťahačov sa používali aj skriňové nadstavby s najrôznejším komunikačným vybavením, skúšobnými a rektifikačnými stanicami. Medzi najrozšírenejšie verzie patril sedlový ťahač označovaný ako ZiL 131 V. Tieto automobily boli určené na ťahanie špeciálnych návesov do maximálnej hmotnosti 7 500 kg v nenáročnom teréne. Takzvané „koníky“ mali oproti valníkom skrátený rám, lisované blatníky na zadných dvoch kolesách a najmä kĺbový spoj na pripájanie návesu. Vozidlo v expozícii VHM Piešťany predstavuje ťahač prepravníka PR-11 BM zo systému PLRK S-75M Volchov. Vo výzbroji palebnej batérie bolo 6 ťahačov ZiL 131 V, vybavených jednoosím návesom na prepravu rakety S-75. Prepravník slúžil na dopravu rakiet zem – vzduch k odpaľovacím rampám, ale aj na ich presúvanie počas plnenia okysličovadlom. Bol vybavený plniacim zariadením s vlastnou nádržou pre okysličovadlo, s možnosťou spätného prečerpávania. Plnenie fungovalo atmosféricky – na báze pretláčania stlačeným vzduchom. ZiL 131 V, v. č. 299 710, vojenské poznávacie číslo: 287-81-82, bol vyrobený v Sovietskom zväze v roku 1978. Prvým užívateľom bol VÚ 7509 Praha, neskôr VÚ 4453 Žatec. Koncom roka 1992 vozidlo v rámci delenia federálnej armády ČSFR prevzala Armáda SR a dislokovala ho vo vojenskom útvare v Dunajskej Lužnej. Do zbierok Vojenského historického múzea sa ZiL 131 V dostal v roku 1996. Dnes je súčasťou vonkajšej expozície VHM Piešťany.
Technicko-taktické údaje:
dĺžka – 6 620 mm
šírka – 2 420 mm
výška – 2 480 mm
svetlá výška – 330 mm
výška sedla – 1 500 mm
rozchod kolies: 1 820 mm
schopnosť brodenia – 1 400 mm
motor – karburátorový ZiL 131 8V
chladenie – kvapalinové
typ paliva – benzín objem – 6 280 cm3
výkon – 110 kW
hmotnosť pohotovostná – 6 460 kg
osádka ťahača – 3 osoby
maximálna rýchlosť – do 80 km/h
základná spotreba – 45 l na 100 km, s návesom 7 t – 50 l na 100 km
Text: Jerguš Váry
Foto: Miroslav Mihálik, VHÚ-VHM Piešťany.
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.7/2014
šírka – 2 420 mm
výška – 2 480 mm
svetlá výška – 330 mm
výška sedla – 1 500 mm
rozchod kolies: 1 820 mm
schopnosť brodenia – 1 400 mm
motor – karburátorový ZiL 131 8V
chladenie – kvapalinové
typ paliva – benzín objem – 6 280 cm3
výkon – 110 kW
hmotnosť pohotovostná – 6 460 kg
osádka ťahača – 3 osoby
maximálna rýchlosť – do 80 km/h
základná spotreba – 45 l na 100 km, s návesom 7 t – 50 l na 100 km
Text: Jerguš Váry
Foto: Miroslav Mihálik, VHÚ-VHM Piešťany.
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.7/2014
