Tyršov odznak zdatnosti
Hoci autoritatívny režim Slovenského štátu, resp. Slovenskej republiky z obdobia rokov 1939 – 1945, výrazným spôsobom obmedzil fungovanie všetkých telovýchovných organizácií na našom území, po vojne bola ich činnosť vo väčšine prípadov obnovená. Nástupom komunistickej strany k moci sa začala koncepcia športu a telovýchovy, podobne ako tomu bolo v iných oblastiach života, riadiť sovietskym modelom. Dôraz bol kladený na čo najvyššie športové výkony a prekonávanie rekordov, čo ruka v ruke s plnením ideologických a morálnych noriem malo pred svetom demonštrovať akúsi neporaziteľnosť nového „socialistického človeka“ a režim ako taký a zároveň takýto človek mal byť vzorom pre socialistickú mládež. Za týmto účelom a s cieľom zjednotiť československú telovýchovu zmenila komunistická strana svoj dovtedajší negatívny vzťah k Sokolovi. A práve táto organizácia po roku 1948 zohrávala na začiatku tohto procesu zjednotenia kľúčovú úlohu.
Jednou z koncepcií bol tzv. Tyršov odznak zdatnosti, ktorý vychádzal zo sovietskeho Gotov k trudu i oborone (GTO) a bol zriadený po patronátom Sokola v roku 1948 na povzbudenie telovýchovnej činnosti a na zvýšenie telesnej, pracovnej a brannej zdatnosti. Iniciátorom jeho vzniku bol Otokar Jandera, významný československý atlét a mnohonásobný rekordér v behu na 110 m s prekážkami. Podmienky na jeho udelenie boli normatívne, plnili sa formou skúšok vo viacerých disciplínach. Predpisy pre jeho udelenie vydal Štátny úrad pre telesnú výchovu a šport. Odznak bol určený pre všetky vekové kategórie od 13 rokov: mládež 13 – 14 rokov (odznak 18 mm), 15 – 16 rokov (odznak 19 mm), 17 – 18 rokov (odznak 26 mm), dospelí 19 – 29 rokov (odznak 33 mm – 3. stupeň bronzový), 30 – 39 rokov (odznak 33 mm – 2. stupeň strieborný) a 40 a viac rokov (odznak 33 mm – 1. stupeň pozlátený). Zaujímavosťou je, že súčasťou podmienok udelenia bola aj pracovná povinnosť a stanovené množstvo zberu druhotných surovín. V tejto podobe sa udeľoval do roku 1952, keď došlo nielen k reorganizácii telesnej výchovy a športu, ktorá zároveň ukončila aj dominantné postavenie Sokola, ale aj k úprave samotného odznaku.
Do zbierok Vojenského historického múzea v Piešťanoch bolo formou kúpy v rokoch 1998 – 2000 zaradených päť odznakov pre dospelých všetkých stupňov. Odznak má nepravidelný tvar, s priemerom 33 mm a výškou 49 mm. Ústredným motívom sú dve postavy – ženy s kyticou vo zdvihnutej ruke a muža, ktorý v ruke drží vejúcu zástavu, po obvode je umiestnené ozubené koleso (neskoršia verzia odznaku mala v hornej časti umiestnenú päťcípu hviezdu). V dolnej časti je štítok s nápisom TYRŠŮV ODZNAK ZDATNOSTI. Razba je jednostranná. Prvý a tretí stupeň je razený zo žltého kovu, druhý stupeň zo strieborného kovu. Prvý stupeň odznaku je pozlátený.
Text: PhDr. Viera Jurková, VHÚ – VHM Piešťany
Foto: VHÚ – VHM Piešťany
Použité pramene a literatúra:
VHÚ – VHM Piešťany, Zbierka XV – Rady, vyznamenania, medaily, RVM 919 – RVM 922 Katalogizačné lístky,SNG, Kolekcia Umenie a šport, UP-P 839 Hahn: Tyršov odznak zdatnosti,
SNG, Kolekcia Utópia východného bloku, UP-P 704 Valký: TOZ - preukaz zdravia a sily,
Zákon č. 187/1949 Zb. o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport zo dňa 14. júla 1949,
Zákon č. 71/1952 Zb. o organizácii telesnej výchovy a športu zo dňa 12. decembra 1952,
HARASIMOWICZ, M. M. Československá spartakiáda jako příklad novodobého mýtu [diplomová práca]. Praha : Univerzita Karlova, 2017,
JANDERA, Otakar. TOZ na otevřených hřistích. Praha : Nakladatelství Československé obce sokolské, 1950,
UHLÍŘ, J. B. – WAIC, M. Sokol proti totalitě 1938 – 1952. Praha : Univerzita Karlova,
Fakulta tělesné výchovy a sportu, 2001, 175 s. ISBN:80-86317-11-0.
