VHÚ k Vám domov LI. - Prvý úspech 311. čs. bombardovacej perute RAF
Sgt P. Pukančík, druhý z dvojice Slovákov, si na útok 250 librovými hlbinnými náložami spomínal takto: ,,Stránsky zhodil tri zo šiestich hlbinných náloží k zadnej časti ponorky a ja pri neustálej paľbe na mostík tohto plavidla som pozoroval výbuchy náloží asi v 7metrovej hĺbke, ktoré vytvorili asi 25 m vysoký gejzír vody. Po opadnutí vody ponorka zostala na mieste bez pohybu. Kapitán Stránsky zaútočil znovu po ose plavidla a zhodil ďalšie tri nálože. Po tomto útoku sa ponorka naklonila na pravú stranu a ponorila sa.“
Jeho spolubojovník Sgt. J. Halada, k výsledku úspešného útoku na nemeckú ponorku U-106 uviedol aj to, že zásahy boli ihneď „naplno“ a len málo striel sa minulo cieľom. Zároveň uviedol aj to, že po prvej dávke (asi 200 rán) strelec pri guľometnom dvojčati na ponorke po ľavej strane veliteľského mostíka prestal strieľať, zatiaľ čo on pokračoval v streľbe ďalšou dlhou dávkou (asi 60 až 100 rán) do stredu veže a na pravú stranu ponorky, kde sa zdal byť umiestnený kanón. Pri prelete nad nepriateľskou ponorkou spozoroval schúleného strelca, ďalší muž visel cez zábradlie a jeden muž vo veži vypadal akoby „spal“. V streľbe pokračoval aj po ostrej zatáčke ich stroja doľava, keď na stále vynorenú ponorku vyslal po celej jej dĺžke tri guľometné dávky s 30 až 50 strelami, ktoré predovšetkým vystrelil do jej veže. Podľa jeho pozorovania strely z jeho zbraní opäť „sadli naplno“. Pritom už nespozoroval žiadnu obranu zo strany posádky nepriateľskej ponorky. Na záver svojho hlásenia zdôraznil, že nepriateľská ponorka bolo pri treťom nálete už potopená a viac sa na morskej hladine neukázala.
V súvislosti s výsledkom útoku na Raschovu ponorku je potrebné zdôrazniť, že nemecká ponorka utrpela tak vážne poškodenia, že jej posádka nemohla ďalej pokračovať v plnení bojovej úlohy, ale so zraneným veliteľom a zabitým prvým dôstojníkom sa rýchlosťou jedného uzlu len s námahou doplavila na ponorkovú základňu v St. Nazaire.
Aktivita 311. čs. bombardovacej perute, ako aj ďalších spojeneckých leteckých jednotiek v Biskajskom zálive, vyvolala zákonitú reakciu nepriateľa, ktorý do predmetného priestoru začal vysielať čoraz väčší počet diaľkových stíhačov. Ich bojovou úlohou bolo náležitým spôsobom eliminovať činnosť spojeneckého letectva, ktoré vyhľadávalo a útočilo na ich ponorky, ako aj na ich hladinové plavidlá.
Čs. letci – príslušníci 311. čs. bombardovacej perute s nimi vybojovali nejeden letecký súboj. Súhra, bojové majstrovstvo a odvaha členov osádok čs. letcov v mnohých prípadoch slávila úspech, keď sa ubránili aj veľkej nepriateľskej presile.
Ich operačná činnosť bola natoľko úspešná, že na prelome vojnových rokov 1942-1943 bola naša bombardovacia letecká jednotka vyhodnotená ako najlepšia letecká jednotka patriaca do podriadenosti Pobrežného veliteľstva. Tento úspech našej bombardovacej leteckej jednotky bol o to cennejší, že v jej leteckom parku stále figurovali dvojmotorové bombardovacie lietadlá typu Vickers Wellington Mk. IC.
K osudom oboch Slovákov treba pre úplnosť uviesť, že Sgt. J. Haladovi nebolo vojnovým osudom dožičené, aby sa dožil víťazného konca vojny. Od 21. augusta 1943 bol ako strelec osádky W/C Jindřicha Breicetla, DFC vykazovaný ako nezvestný pri operačnom lete nad Biskajským zálivom. Spolu s ním našiel miesto svojho posledného odpočinku vo vodách Atlantiku aj ďalší Slovák - rádiotelegrafista F/Sgt Michal Pizúr, rodák zo Snakova. K Sgt P. Pukančíkovi bol osud žičlivejší a vojnové besnenie prežil. Avšak po prevzatí moci komunistami bol perzekvovaný. Rehabilitácie sa dočkal až po novembri 1989. Zomrel 9. marca 1992 v Bratislave.
ŠUMICHRAST, Peter: Slováci v Britskom kráľovskom letectve a 311. čs. bombardovacia peruť. In: Vitko, Pavol a kolektív. Pokoriteľ Alsterufera / The Humiliator of the Alsterufer. Bratislava : Vojenská podporná nadácia. 2018, ISBN 978-80-97219-02-4 (redakčne upravené).
Foto: VÚA-VHA Praha, zbierka Viliama Klabníka
