Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

ZAMÍNOVACIA SÚPRAVA – „Z“

Aktualizované:
ZAMÍNOVACIA SÚPRAVA – „Z“
ZAMÍNOVACIA SÚPRAVA – „Z“

V druhej polovici 20. storočia, predovšetkým po skúsenostiach z druhej svetovej vojny, venovalo velenie armády značnú pozornosť opatreniam na sťaženie činnosti protivníka využívaním výbušných zátarasov. Tieto zátarasy bolo pritom nutné zriaďovať tak, aby sťažili prienik nepriateľa do taktickej a operačnej hĺbky vojsk, spomalili jeho postup, a tak sa aktívne podieľali na jeho zastavení. Nielenže mali obmedziť nepriateľské manévre a spôsobiť mu čo najväčšie straty, ale zároveň mali umožňovať aj manéver vlastných vojsk.

Základom týchto taktických a operačných zátarasov sú výbušné a nevýbušné zátarasy. Súčasťou nevýbušných zátarasov boli rôzne protitankové steny, protitankové priekopy, drôtené prekážky a pod., ktoré boli zriaďované podľa časových možností, pri dostatku ženijnej techniky, v závislosti od charakteru terénu a vývoja situácie na bojisku. Oveľa väčšie využitie však mali výbušné zátarasy, ktoré boli zriaďované predovšetkým z protitankových alebo protipechotných mín uložených jednotlivo, v skupinách alebo v rámci tzv. mínového poľa. V porovnaní s inými druhmi vyžadoval tento druh zátarasov minimálny čas a počet ženijných jednotiek na ich zabezpečenie. Mínové polia sú ťažko detekovateľné, ľahko maskovateľné a dajú sa prekonať len s použitím špeciálnych síl a prostriedkov. Ďalšou výhodou je ich relatívne ľahké zriadenie, ktoré bolo možné vykonať aj v priebehu boja. Tieto mínové polia zriaďovali predovšetkým jednotky ženijného vojska v taktickej a operačnej hĺbke, a to s využitím mechanizačných prostriedkov alebo ručne.

Jednou z pomôcok na zriaďovanie mínových polí ručným spôsobom je zamínovacia súprava Z, ktorá bola do výzbroje ČSĽA zavedená pod označením „Súprava pomôcok pre zamínovanie“. Tento druh súpravy umožňuje ženistom zriaďovať mínové polia v zázemí, bez bezpečnostných rizík zo strany protivníka cez deň i v noci, ale aj v priamom dotyku s protivníkom na jeho prednom okraji, pod protivníkovou paľbou. Tento spôsob práce za bojových podmienok umožňujú jednotlivé komponenty zo zamínovacej súpravy Z, ktoré sa počas práce v teréne stávajú súčasťou výstroja a umožňujú ženistovi pohyb v teréne – plazením. Ten môže zapúšťať míny v ľahu pomocou poľnej lopatky na presne stanovené miesto, ktoré mu určí značka na mínovom povrazci, ktorý postupne odvíja v presne stanovenom smere určenom veliteľom ženijného družstva. 

Súprava Z je určená pre ženijnú čatu. Obsah, ktorý je uložený v drevenej prepravnej debne, obsahuje zvláštnu súpravu pre čatu a tri súpravy základného vybavenia určené pre ženijné družstvá. Hmotnosť celej súpravy je približne 88 kg. Súčasťou tejto súpravy sú topografické pomôcky (buzola vz. 54), ktoré umožňujú udržovať ženistovi stanovený smer, mínové povrazce slúžiace na presné zapustenie míny, textilné vrecia na vyhĺbenú zeminu, ktorá by mohla pôsobiť demaskujúco a celý rad náradia umožňujúci úpravu a likvidáciu krovín a drevín, ktoré by prekážali v zapúšťaní mín. Tento druh súpravy bol zavedený do výzbroje ČSĽA v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a nahradil dovtedy používanú, morálne a technicky zastaranú ženijnú súpravu sovietskej výroby, používanú od začiatku druhej svetovej vojny. Prezentovaná súprava bola pod výrobným číslom 217 vyrobená v roku 1975. Do zbierok VHM bola zaradená na základe bezodplatného prevodu od VÚ 2155 Nitra.

Súprava „Z“ bola určená aj na výcvik ženijných jednotiek pri výučbe zriaďovania výbušných zátarasov na poddôstojníckych a dôstojníckych školách i na vojenských akadémiách. Vzhľadom na svoju nadčasovú vybavenosť sa táto súprava používa aj v súčasných Ozbrojených silách SR na výcvik a pokračovací výcvik ženijných jednotiek. Túto súpravu s určitými obmedzeniami používajú aj ženijné jednotky Ozbrojených síl SR v rámci pôsobenia v zahraničných misiách a spojeneckých cvičeniach NATO.

Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. XII – Ženijný materiál, ŽM 51, Súprava zamínovacia „Z“, katalogizačný záznam.
Nevýbušné zátarasy v systému protitankové obrany armád NATO. In: Bojová příprava. 1989, č. 2, s. 78-79.
LIEBL, Karl. Zřizování taktických a operačních zátarasů. In: Vojenská mysl. 1985, roč. 35, č. 4, s. 41-48.
Žen-2-7, Výbušné zátarasy. Praha : MNO, 1972, 139 s.
Žen-2-9, Ženijné práce všetkých druhov vojsk. Praha : MNO, 1981, 353 s.
Žen-3-11, Súpravy pre ženijné práce. Praha : MNO, 1984, 122 s. 

Text / foto: Richard Hattala, VHÚ - VHM

Fotogaléria

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky