Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Zomrel posledný čs. pilot slúžiaci v radoch britského RAF

Aktualizované:
Štábny kapitán gšt. JUDr. Jozef BEVELAQUA
Štábny kapitán gšt. JUDr. Jozef BEVELAQUA
Dňa 25. 3. 2023 zomrel armádny generál vo výslužbe Emil Boček, ktorý bol posledným žijúcim československým pilotom, ktorý v rokoch 1940 – 1945 slúžil v radoch britského Kráľovského letectva.  

Armádny generál vo výslužbe Emil Boček sa narodil 25. februára 1923 v Brne – Tuřanoch. Po absolvovaní obecnej a meštianskej školy v Tuřanoch sa začal učiť za strojného zámočníka. Z Nemcami okupovaného Československa, resp. z Protektorátu Čechy a Morava odišiel ilegálne dňa 27. 12. 1939. Jeho neľahká a nebezpečná cesta viedla cez Slovensko do Maďarska. V Budapešti bol zadržaný a vrátený späť na Slovensko. Po niekoľkých pokusoch sa mu podarilo opäť ilegálne prekročiť slovensko-maďarskú hranicu a šťastne pricestovať do Budapešti, kde jeho kroky smerovali na francúzsky konzulát. Starostlivosťou jeho pracovníkov bol dopravený do Juhoslávie, odkiaľ jeho cesta do čs. zahraničného odboja pokračovala cez Grécko a Turecko až do Bejrútu. Z Bejrútu odplával dňa 5. 4. 1940 ako pasažier lode Compiegne do francúzskeho stredomorského prístavu Marseille. 

Dňa 16. 4. 1940 sa ako dobrovoľník hlásil v čs. zahraničnom vojsku vo francúzskom Agde, kde bol ako  vojak pridelený k 9. rote 1. čs. pešieho pluku. Dňom 30. 5. 1940 bol prevelený k 2. čs. pešiemu pluku, s ktorým sa zúčastnil ústupových bojov s nemeckými jednotkami. Po ústupe dorazil 26. 6. 1940 do stredomorského prístavu Sete, odkiaľ nasledujúci deň aj s ďalšími čs. vojakmi odplával na palube egyptskej lode Rod-el-Farag do Veľkej Británie.  Dňa 12. 7. 1940 jeho loď šťastne priplávala do britského Liverpoolu. Odtiaľto s ďalšími čs. vojakmi odcestoval do Čs. vojenského zhromažďovacieho tábora v Cholmondeley, kde 17.  8. 1940 požiadal o prevelenie k letectvu. 

Jeho žiadosť bola kladne vybavená. Dňa 21. 9. 1940 bol v Hednesforde prijatý na čas vojny do Dobrovoľníckej zálohy britského Kráľovského letectva. Dňom 24. 9. 1940 bol odvelený do kurzu pre leteckých mechanikov v 6. škole technického výcviku v Hednesforde (No 6 School of Technical Training-SoTT). Dňa 8. 2. 1941, po úspešnom ukončení kurzu, získal odbornosť „letecký mechanik – drakár“. Dňa 26. 4. 1941 nastúpil službu v 312. čs. stíhacej peruti, kde slúžil ako mechanik do 28. 10. 1942, keď bol odoslaný k Čs. náhradnému telesu v Cosforde. Odtiaľto bol odoslaný do pilotného výcviku. Po pobyte v prijímacom a rozdeľovacom stredisku pre absolventov leteckých kurzov (Air Crew Receiving Center) v Londýne odcestoval  2. 1. 1943 k 4. výcvikovej jednotke pre začiatočníkov (No 4 Initial Training Wing) v Paigntone a po skúškach bol 15. 4. 1943 premiestnený k 3. základnej leteckej výcvikovej škole (No 3 Elementary Flying Training School – EFTS) v Shellingforde. 

Od 17. 5. 1943 sa zdržiaval v 2. zhromažďovacom stredisku pre absolventov leteckého kurzu pred odoslaním k ďalšiemu leteckému výcviku do zámoria (No 2 Personnel Dispatch Centre Overseas Posting) v Heaton Parku v Manchestri. Dňa 23. 6. 1943 odplával zo škótskeho  Greenocku do kanadského Quebecu. V 31. rozdeľovacom stredisku (No 31 Personnel Depot) v Monctone bolo rozhodnuté o jeho odoslaní na letisko De Winton pri Calgary k 31. základnej leteckej výcvikovej škole (No 31 EFTS). Prvý let vykonal 12. 7. 1943. 

Dňa 4. 9. 1943 bol premiestnený k 34. pokračovacej leteckej škole (No 34 Service Flying Training School – SFTS) v Medicine Hat; 28. 1. 1944 pilotný kurz úspešne ukončil (v poradí ako 14. z 52. absolventov). 

Po 2-týždňovej dovolenke v New Yorku odplával dňa 25. 3. 1944 z prístavu St. John´s do Liverpoolu. V dňoch 2. 4. – 20. 5. 1944 sa nachádzal v 7. zbernom stredisku pre absolventov leteckého kurzu zo zámoria (No 7 Personnel Reception Centre) v Harrogate, 23. 5. nastúpil  k 5. pilotnej pokračovacej leteckej jednotke (No 5 Pilot´s Advanced Flying Unit) v Ternhille, kde bol až do konca júla 1944. 

Ďalší pilotný bojový výcvik absolvoval v rámci 57. operačnej výcvikovej jednotky (No 57 Operational Training Unit), na letiskách Eshott a Boulmer. 

Dňa 20. 10. 1944 bol pridelený ako pilot letky "B" k 310. čs. stíhacej peruti na letisku North Weald. Svoj prvý operačný let vykonal 28. 10. 1944. Potom sa zúčastnil na ďalších 25 bojových akciách za účelom ochranného sprievodu spojeneckých bombardérov nad okupovanou Európou, ako aj útočných letov na nemecké sily a prostriedky. 
Počas svojho operačného nasadenia v rámci 310. čs. stíhacej perute uskutočnil dovedna 26 operačných letov v trvaní 73 hodín a 50 minút. Dňa 13. 8. 1945 pristál s ostatnými pilotmi čs. stíhacích perutí v Prahe – Ruzyni. Potom slúžil v Leteckom pluku 2 v Prahe – Kbeloch. Od 1. 12. 1945 bol povýšený do hodnosti rotmajstra letectva v zálohe. Od 2. 3. 1946 odišiel do zálohy, aby pracoval ako súkromný automechanik, neskôr ako zamestnanec Mototechny. V r. 1958 – 1983 bol sústružníkom vo Výskumnom ústave Čs. akadémie vied v Brne. 

V r. 1993 bol povýšený do hodnosti plk. let. v. v. Dňa 8. 5. 2014 bol prezidentom ČR povýšený  do vojenskej hodnosti brigádneho generála vo výslužbe, dňa 8. 5. 2017 za generálmajora vo výslužbe a dňa 8. 5. 2019 za armádneho generála vo výslužbe. Armádny generál v. v. Emil Boček bol nositeľom Čs. vojnového kríža 1939 (2), Čs. medaily Za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. vojenskej medaily Za zásluhy II. stupňa,  Čs. vojenskej pamätnej medaily so štítkom F-VB, českého Radu bieleho leva III. triedy a I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť štátu a vynikajúcu bojovú činnosť a iných vyznamenaní. 

Česť jeho pamiatke!
Text: VHÚ
Foto: zbierka PhDr. Jiřího Rajlicha, PhD., VHÚ Praha a archív arm. gen. Emila Bočeka, VHÚ Bratislava

Fotogaléria

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky