Generálmajor in memoriam Otto Smik
Mladý Otto ukončil civilné vzdelanie na súkromnej Obchodnej škole v Bratislave (1937 – 1939). Do odboja odišiel 18. 3. 1940, keď ilegálne prekročil slovensko-maďarskú hranicu. Po príchode do Budapešti sa prihlásil na francúzskom konzuláte, kde ho vybavili falošnými dokladmi na ďalšiu cestu. Do Francúzska sa dostal cez Juhosláviu, Grécko, Turecko a Libanon. Dňa 3. 6. 1940 ho prezentovali ako vojaka v Náhradnom telese čs. letectva v Agde. Vojenský letecký výcvik pre kapituláciu Francúzska neabsolvoval. Francúzsko opustil 24. 6. 1940 na britskej nákladnej lodi Apapa z prístavu Port Vendres. Loď so Smikom na palube doplávala do Liverpoolu 7. 7. 1940.
Do zväzku RAF VR ho prijali 24. 7. 1940 v hodnosti AC 2. Od 17. 7. 1940 príslušník čs. let. depotu v Cosforde, kde ho 13. 3. 1941 zaradili medzi pilotných elévov v hodnosti LAC. Smik najskôr absolvoval všeobecný letecký prijímač v rámci 1. RW na leteckej základni Babbacombe (3. 5. 1941 – 28. 6. 1941). Potom pokračoval vo výcviku v kurze leteckej teórie v 4. ITW v Paigntone (28. 6. – 3. 9. 1941), v elementárnom pilotnom výcviku v 3. EFTS vo Watchfielde (3. 9. – 29. 11. 1941) a udržiavacom pilotnom výcviku v 29. EFTS v Clyffe Parku (29. 11. – 27. 12. 1941). Po výcviku vo Veľkej Británii bol odoslaný do Kanady, kde v období 5. 1. – 18. 7. 1942 absolvoval pokračovací pilotný výcvik v 39. SFTS vo Swift Current. Po návrate do Veľkej Británie ho zaradili do zdokonaľovacieho nadstavbového štúdia v 5. (P)AFU v Tenhille, ktorý absolvoval od 1. 9. do 16. 10. 1942. Záverečný výcvik pred odoslaním k bojovej leteckej jednotke vykonal v 61. OTU v Rednale v období 16. 10. 1942 – 5. 1. 1943. Počas celého výcviku Smika nadriadení hodnotili ako nadpriemerného pilota. Z tohto dôvodu ho povýšili najskôr do najnižšej britskej dôstojníckej hodnosti P/O (22. 5. 1942), potom do hodnosti F/O (25. 11. 1942).
Smikovou prvou bojovou jednotkou sa stala 312. čs. stíhacia peruť (5. 1. 1943). Odtiaľto ho po 2 dňoch prevelili k 310. čs. stíhacej peruti, kde sa však stretol s negatívnymi postojmi časti leteckého personálu, a to vzhľadom na spôsob dosiahnutia dôstojníckej hodnosti, ktorú si podľa poddôstojníkov nezaslúžil, pretože ju nemal „podloženú“ bojovou činnosťou. Vzhľadom na tento postoj ho 15. 1. 1943 na vlastnú žiadosť premiestnili od 310-ky k britskej 131. stíhacej peruti (County of Kent). Od tejto jednotky ho dňom 2. 3. 1943 premiestnili k 122. stíhacej peruti (Bombay), ktorá podnikala útočné akcie nad okupovanú Európu. Smika po odchode 122. stíhacej perute na tzv. odpočinok 18. 5. 1943 premiestnili k 222. stíhacej peruti (Natal). V čase od 25. 1. do 18. 10. 1943 vykonal 176 bojových letov, z tohto 135 nad územím nepriateľa, čo predstavovalo dovedna 242,5 operačných hodín. Pri týchto letoch zostrelil 6 ½ nemeckých lietadiel. Ďalšie 2 zostrelil pravdepodobne a 3 poškodil. Taktiež zničil 3 lokomotívy a 1 delostrelecké palebné postavenie. V tomto čase jeho úspechy ohodnotili udelením 5 čs. vojnových krížov 1939 a britským vyznamenaním DFC. 28. 10. 1943 ho ako najúspešnejšieho čs. stíhacieho letca roku 1943 povýšili do hodnosti ppor. čs. armády. V rámci predpísaného odpočinku absolvoval kurz streleckých inštruktorov pri CGS v Sutton Bridge (1. 11. – 12. 12. 1943), ďalšie 4 mesiace vykonával funkciu streleckého inštruktora v 12. APC v Llanbed vo Walese.
Do operačnej služby sa vrátil 15. 3. 1944, keď ho pridelili k 134. čs. stíhaciemu krídlu. V rámci čs. wingu sa zúčastnil bojov počas invázie do Normandie, v rámci ktorej vykonal 26 bojových letov v trvaní 48 hodín, pri ktorých zostrelil 2 ½ lietadiel. Smik po vyňatí čs. wingu od 2nd TAF a zaradení k ADGB 8. 7. 1944 zničil 3 bezpilotné strely V-1 počas jedného bojového letu. Po rozpustení čs. stíhacieho wingu (k 12. 7. 1944) a odoslaní jednotlivých perutí na odpočinok Smika 11. 7. 1944 premiestnili k 312. čs. stíhacej peruti, kde prevzal velenie „B“ letky. Zároveň ho povýšili do hodnosti F/Lt. Piloti perute v tomto období vykonávali ozbrojený prieskum, ako aj útočné akcie nad morom aj pevninou. V menšej miere poskytovali ochranu spojeneckým bombardovacím zväzom počas ich letov na územie okupované Nemeckom.
3. 9. 1944 pri operačnom lete nad okupovaným Holandskom Smika zostrelilo nemecké protilietadlové delostrelectvo v blízkosti letiska Gilze Rijen. Podarilo sa mu núdzovo pristáť pri obci Prinsebeek. S pomocou miestnych vlastencov sa po dramatických udalostiach dostal po prechode nemecko-americkej línie frontu 26. 10. 1944 na územie oslobodené americkou armádou v priestore Zundert. 29. 10. 1944 ho letecky presunuli z Antverp do Londýna. Velenie britskej RAF, vychádzajúc z výsledkov jeho bojovej činnosti a berúc do úvahy jeho nespochybniteľné veliteľské schopnosti, ho 13. 11. 1944 povýšili do hodnosti S/Ldr a zároveň ho menovali do funkcie veliteľa britskej 127. stíhacej perute. Táto letecká peruť v tomto období vojny operovala z letiska B-60 pri Grimbergene.
Dňa 28. 11. 1944 sa frontová cesta O. Smika , keď ho nemecké protilietadlové delostrelectvo zostrelilo pri útoku na dôležité železničné zoradisko v Zwolle, skončila. Smik sa so svojím strojom zrútil v blízkosti farmy Blooksteed pri obci Ittersum. Vzhľadom na nemecké pochybnosti nad jeho identitou ho 30. 11. 1944 pochovali ako „neznámeho Angličana“ na cintoríne De Kranenburg pri Zwolle.
V roku 1951 Smika vzhľadom na zámenu s belgickým príslušníkom jeho letky F/O H. L. J. M. Taymansom, ktorý taktiež zahynul počas toho istého bojového letu 28. 11. 1944, pochovali pod menom tohto belgického letca na cintoríne Brussel-Évere. Lietadlo belgického pilota, ktoré havarovalo v bahnitej priekope pri železničnej trati Kampen – Zwolle vyzdvihli až 12. 5. 1965. Na základe identifikácie pozostatkov letca sa preukázalo, že ide o F/O H. L. J. M. Taymansa. Telesné pozostatky O. Smika tak boli presunuté na vojnový cintorín spojeneckých vojakov v Adegem East v Belgicku. Na základe iniciatívy slovenských orgánov boli Smikove ostatky opätovne slávnostne vyzdvihnuté a so všetkými vojenskými poctami 12. 9. 1994 prevezené do vlasti a uložené na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.
Smikova neobyčajne úspešná operačná služba sa skončila po 263 operačných bojových letoch v súhrnnom čase 371,49 operačných hodín. Pri týchto letoch zostrelil 10 nepriateľských lietadiel určite, 2 pravdepodobne a 3 stroje poškodil. Taktiež zničil 3 bezpilotné strely V-1. Okrem toho zničil ďalšie 2 lietadlá na zemi, 6 lokomotív, 3 vlaky, 22 transportných lodí a člnov, 2 obrnené vozidlá, 4 nákladné automobily.
Po skončení 2. svetovej vojny bol niekoľkokrát povýšený in memoriam: por. let. v zál. (20. 6. 1946), npor. let. v zál. (1. 2. 1947), plk. let. (1. 6. 1991). Do hodnosti generálmajora in memoriam ho povýšil prezident SR dňa 19. 7. 1994.
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: Vojenský ústredný archív Praha
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.8/2010
