Stíhacie lietadlo Mikojan Gurjevič MiG-15bis
Prototyp S-01 s motorom Rolls-Royce Nene I, ktorý koncepčne vychádzal z nemeckého Ta-183, prvýkrát vzlietol koncom júna 1947. V decembri toho istého roka predala britská vláda sovietskej strane niekoľko moderných turbínových motorov Rolls-Royce Nene II a súhlasila aj s licenčnou výrobou. Sovietsky letecký priemysel začal motor vyrábať pod typovým označením RD-45. Môžeme konštatovať, že práve labouristická vláda Clementa Attleho výrazným spôsobom predajom motora a súhlasom s jeho licenčnou výrobou pomohla pri vzniku úspešnej stíhačky MiG-15.
Legendárna „pätnástka“ zažila krst ohňom počas vojny v Kórei, kde bola úspešná predovšetkým v prvých fázach leteckej vojny, a to aj proti moderným americkým stíhačkám typu Lockheed F-80 Shooting Star, Republic F-84 Thunderjet a North American F-86A Sabre.
Úspešný projekt moderného stíhacieho lietadla podnietil ďalší vývoj nadzvukových stíhacích lietadiel, a to nielen v bývalom ZSSR, ale aj v Československu.
V období rokov 1953 - 1954 bolo za účelom modernizácie zastaraného leteckého parku československého vojenského letectva dodaných 25 strojov zdokonalenej verzie MiG-15bis (podľa iných prameňov 20 kusov lietadla tohto typu), u nás označovaných ako S-103. Slávna éra MiGu-15 trvala v československom letectve viac než tri desaťročia. Počas nej bolo do výzbroje nášho letectva zaradených cca 1 200 lietadiel rôznych verzií MiG-15.
Verzia „bis“ sa od prvej generácie líšila hlavne zlepšením ovládateľnosti a manévrovateľnosti stroja vďaka zabudovanému hydraulickému posilňovaču riadenia s reguláciou plynulého ovládania. Lietadlo poháňal motor Klimov VK-1, ktorý bol zdokonalenou verziou motora RD-45F. Navigačné zariadenie PRKO-10M bolo nahradené spoľahlivejším rádiokompasom ARK-5. Verzia bis bola vybavená odpovedačom SRO-1, prijímačom rádiomajáka MRP-45P a výškomerom RV-10. Podobne ako predchádzajúca verzia niesla stíhačka MiG-15bis aj kanónovú výzbroj, ktorú predstavovala dvojica 23-mm kanónov NR-23 a 37mm N-37. Palubná výzbroj MiG-15bis však mala oproti predošlej verzii vyššiu kadenciu paľby. Dolet lietadla bolo možné zvýšiť pomocou dvoch 400-litrových palivových nádrží.
Prvé „pätnástky“, dodané do Československa, boli štyri dvojmiestne cvičné verzie UTI MiG-15 (u nás označované ako CS-102), ktoré boli v júni 1951 pridelené Prúdovému výcvikovému stredisku letectva PVSL na letisku Mladá. Ďalšími, avšak už plnokrvnými bojovými „pätnástkami“, bola šestica lietadiel typu MiG-15 (S-102), ktoré do Mladej preleteli sovietski letci. Už od tohto roka sa rátalo s licenčnou výrobou. Na produkcii sa podieľali továrne Rudý Letov Praha, od roku 1953 Aero Vodochody a desiatky subdodávateľov. Motory M-05 (RD-45F) dodával Motorlet Jinonice. Len v roku 1953 zišlo z domácej výroby 225 lietadiel typu S-102, a zo Sovietskeho zväzu bolo dodaných prvých 25 kusov verzie MiGu-15bis. Tie boli zmontované, zalietané a pridelené 15. LS na letisku Mladá. V rokoch 1954 až 1957 sa realizovala licenčná výroba týchto lietadiel v leteckom podniku Areo Vodochody pod označením S-103.
Lietadlo s trupovým číslom 3914 bolo zaradené do služby v januári 1957. Lietadlo slúžilo v rámci 9. stíhacieho leteckého pluku na letisku Bechyně. Z výzbroje československého vojenského letectva bolo vyradené pravdepodobne v roku 1973. Z dôvodu, že sa prevádzková dokumentácia stroja nedochovala, jeho konkrétny „život“ nie je známy. Po vyradení z výzbroje Československej ľudovej armády bolo umiestnené ako statický exponát v obci Veľké Zálužie, okres Nitra.
Vojenský historický ústav Bratislava získal stíhacie lietadlo MiG-15bis, trupové číslo 3914 do zbierok Vojenského historického múzea Piešťany v júni 2015. Začiatkom roka 2017 bolo s pomocou OZ AERO SLOVAKIA - AVIATIK KLUB prevezené do priestorov piešťanského Vojenského historického múzea, kde bolo v máji 2017 predstavené návštevníkom múzea počas akcie Noc múzeí a galérií. Dňa 5. mája 2021 bol cenný zbierkový predmet dokumentujúci históriu čs. povojnového vojenského letectva odovzdaný na komplexnú renováciu do Leteckých opravovní Trenčín, a. s.
IRRA, Miroslav. MiG-15 díl.1. Jakab, Nevojice: 2006. ISBN 80-903637-4-1.
IRRA, Miroslav. MiG-15 díl.2. Jakab, Nevojice: 2007. ISBN 80-903637-7-6.
NĚMĚČEK, Václav. Sovětská letadla. Praha : Naše vojsko, 1969.
VHÚ – VHM Piešťany, Zbierka VII - Letecká technika, LT 89 Lietadlo podzvukové prúdové jednomotorové jednomiestne stíhacie MiG-15 bis, katalogizačná karta
Text: Mgr. Jerguš Váry, VHÚ - VHM
Foto: VHÚ - VHM; LOT, a. s.
