Naporučík doplňovacej služby Vladimír BENÁČEK
Narodil sa 5. marca 1918 v obci Zminné (dnes časť Dašíc, Česká republika). Po vychodení 5 tried ľudových v Žemberovciach (1924 – 1929) a štyroch tried gymnázia v Leviciach (1929 – 1933) absolvoval Vyššiu lesnícku školu v Banskej Štiavnici (1933 – 1937). Na vykonávanie vojenskej prezenčnej služby nastúpil 1. 10. 1937. Týmto dňom bol zaradený do Školy pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Trenčíne. Od marca 1938 bol veliteľ čaty v pešom pluku 39 v Bratislave a od januára 1939 frekventantom zákopníckeho kurzu v ženijnom pluku 4 v Bratislave. Vojakom z povolania sa stal 1. 9. 1939 ako poručík doplňovacej služby. 30. 9. 1940 bol premiestnený na Doplňovacie okresné veliteľstvo v Ružomberku a 31. 1. 1941 na Doplňovacie okresné veliteľstvo v Bratislave. 1. 1. 1942 ho povýšili na nadporučíka doplňovacej služby a 21. 3. 1942 nadobudol slovenské štátne občianstvo. Od 30. 4. 1944 slúžil na Doplňovacom okresnom veliteľstve v Žiline, kde sa prostredníctvom majora delostrelectva Jozefa Dobrovodského zapojil do vojenského odboja a pomáhal zásobovať partizánov zbraňami. Od začiatku SNP sa zúčastnil bojov o Strečno, v ktorých bol 3. 9. 1944 zranený. Od 18. 9. 1944 veliteľom práporu Benáček, ktorý mal odraziť nemecký postup v Rajeckom údolí na smere Považská Bystrica – Rajec. Spolu s 2. čs. partizánskou brigádou M. R. Štefánika sa jeho roty zhostili tejto úlohy a bránili priestor Rajeckej doliny so 40 obcami. Na základe nariadenia vlády SR zo dňa 22. 11. 1944 mu bola dňom 20. 10. 1944 odňatá hodnosť npor. dopl. a bol preradený do počtu mužstva ako strelník v zálohe. 3. 11. 1944 padol do nemeckého zajatia, odkiaľ sa vrátil s podlomeným zdravím 7. 6. 1945. Po čiastočnom vyliečení bol v júni 1945 ustanovený za veliteľa Doplňovacieho okresného veliteľstva Bratislava a od septembra 1945 do septembra 1949 bol veliteľom Doplňovacieho okresného veliteľstva Trnava, od decembra 1945 v hodnosti štábneho kapitána. V období september 1949 – február 1950 bol náčelníkom obvodu Krajského vojenského veliteľstva v Hradci Králové. Dňom 1. 3. 1950 bol preložený do zálohy na vlastnú žiadosť zo zdravotných dôvodov. Neskôr pracoval v lesnom hospodárstve, od apríla 1950 bol riaditeľom lesného závodu Vysoké Tatry, od apríla 1951 v Starej Vode – Gelnici, potom v rôznych funkciách v Strede nad Bodrogom a v Prievidzi. Od decembra 1956 do júla 1960 vedúci výroby Krajskej správy lesov v Nitre, v rokoch 1960 –1967 pracoval na inšpekcii správy lesného hospodárstva v Bratislave, 1967 –1969 na kontrolnom odbore Ministerstva lesného a vodného hospodárstva ČSSR v Prahe, od júla 1972 na Úrade pre normalizáciu a meranie.
Text: PhDr. František CSÉFALVAY, CSc., VHÚ Bratislava (redakčne upravený)
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 20. ISBN 978-80-89523-20-7.
04.04.1849 - Slovenskí dobrovoľníci pod vojenským vedením Bedřicha Bloudka viedli obranné oboje o Prešov a okolie (do 7. 4.) proti maďarskej honvédskej armáde.
04.04.1939 - V Budapešti bola podpísaná dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom o demarkačnej čiare na východnom Slovensku, formálne sa ukončil marcový maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt – tzv. malá vojna.
04.04.1945 - Vojská 7. gardovej armády v súčinnosti s 1. gardovou jazdecko-mechanizovanou skupinou 2. ukrajinského frontu oslobodili hlavné mesto Slovenska Bratislavu; jednotky 1. ČSAZ v súčinnosti so sovietskou 24. streleckou divíziou oslobodili Liptovský Mikuláš.
04.04.1949 - Dvanásť štátov – Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené štáty americké, Taliansko a Veľká Británia – založilo vo Washingtone Severoatlantický pakt NATO (North Atlantic Treaty Organisation).