Divízny generál Ludvík BUDÍN

Narodil sa 20. augusta 1892 v Popelínej, okres Dačice, dnes Česká republika. Po absolvovaní českej štátnej priemyslovej odbornej školy stavebnej v Brne (1908 – 1913) bol 1. 10. 1913 ako jednoročný dobrovoľník prezentovaný v pevnostnom pluku delostrelectva 4 v Pule, od 10. 10. 1913 preložený do pevnostného delostreleckého práporu č. 6 v Lavorne a potom do školy pre záložných dôstojníkov pevnostného delostrelectva v Tridente. 1. 8. 1914 bol odoslaný na ruské bojisko, kde v rôznych funkciách pôsobil do začiatku januára 1915, potom od januára do polovice apríla 1915 pôsobil ako inštruktor nováčikov vo Viedni. V polovici apríla 1915 bol odoslaný na taliansky front, kde pôsobil ako delostrelecký a letecký pozorovateľ a veliteľ technického oddielu. K 1. 9. 1915 bol povýšený na por. a od 1. 6. 1916 sa stal spojovacím dôstojníkom delostrelectva III. a XVI. armádneho zboru, od 11. 11. 1917 pôsobil vo funkcii veliteľa húfnicovej batérie a veliteľa delostrelectva pevnosti San Sebastiano, neskoršie vo funkcii veliteľa armádneho muničného skladu XI. armády v Carbonare. Dňa 13. 11. 1918 padol do talianskeho zajatia a 31. 12. 1918 sa v zajateckom tábore Forte Procedo prihlásil do služby v čs. domobrane. Od začiatku januára 1919 vykonával funkciu veliteľa roty 14. čs. domobraneckého práporu. Po návrate do vlasti bol od 29. 6. do 10. 8. 1919 ako veliteľ roty nasadený do bojov na Těšínsku. Na začiatku druhej dekády augusta 1918 bol ako veliteľ batérie preložený k ťažkému delostreleckému pluku 302 v Olomouci. Do hodnosti npor. bol povýšený 1. 5. 1920. Od októbra 1920 sa stal učiteľom vzduchoplaveckého učilišťa v Chebe. Po absolvovaní pilotného výcviku bol 1. 7. 1920 vymenovaný za pilota – letca. K 1. 11. 1920 bol povýšený na kpt. V nasledujúcich rokoch prešiel funkciami navigačného dôstojníka a veliteľa letky 4. leteckého pluku v Prahe, prednostu navigačnej sekcie, veliteľ skúšobného oddelenia a meracej stanice VLÚ v Prahe – Letňanoch a veliteľ I. perute leteckého pluku 6 v Prahe. Do hodnosti mjr. bol povýšený k 8. 12. 1929, do hodnosti pplk. 1. 7. 1934 a do hodnosti plk. 1. 7. 1939. Dňom 1. 1. 1940 bol preložený do výslužby. Pred koncom augusta 1944 utiekol na Slovensko, zapojil sa do SNP a od 8. 9. 1944 bol veliteľom výcvikového strediska „Buk“ I. taktickej skupiny. Dňa 12. 10. 1944 odletel do ZSSR a stal sa príslušníkom 1. čs. arm. zboru. 12. 10. 1944 bol ustanovený za veliteľa čs. výcvikového strediska, resp. leteckej skupiny na letisku Przemyśl a v polovici decembra 1944 za veliteľa formovanej 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. 14. 4. 1945 bola divízia nasadená do bojovej činnosti v Ostravskej operácii. Po skončení vojny bol pridelený na veliteľstvo letectva HŠ MNO ako prednosta skupiny. 28. 10. 1945 ho ustanovili za veliteľa letectva VO 3 v Brne. S účinnosťou od 1. 5. 1944 ho prezident ČSR 26. 10. 1946 povýšil do hodnosti brig. gen. a s účinnosťou od 1. 4. 1947 bol 23. 10. 1948 povýšený do hodnosti div. gen. Do výslužby odišiel 11. 6. 1951. Zomrel 1. 2. 1956 v Brne.

Text: doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ-OVHV Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VÚA-VHA Praha
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 30. ISBN 978-80-89523-20-7.