Major Ján ACHIMSKÝ

Narodil sa 24. 6. 1912 v Príbovciach. Pred nástupom na prezenčnú službu absolvoval obchodnú akadémiu. Po prezentovaní a zaradení do čs. brannej moci v pešom pluku 16 v Trenčíne. Od 1. 10. 1937 do 30. 4. 1938 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov v zálohe 15. divízie v Žiline. Od 1. 8. 1939 povýšený na por. pech. 31. 8. 1939 premiestnený k samostatnému práporu V. v Michalovciach. 15. 5. 1940 premiestnený k PÚV v Martine ako posádkový dôstojník. Od 16. 8. 1941 pridelený k 3. rote PÚV ako veliteľ tankovej čaty. V období 6. 9. 1942 – 8. 2. 1943 pridelený ako veliteľ tankovej čaty pešieho pluku 102 na východnom fronte, kde sa v rámci ZD od 1.1.1943 ustanovený za veliteľa 2. roty tankov v hodnosti npor. útv. Od polovice roka 1944 sa stala súčasťou Poľnej jednotky PÚV v novosformovanej Východoslovenskej armáde. Po príchode na východné Slovensko nadviazal kontakty s partizánmi. Ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania bola jeho rota vyslaná potlačiť partizánske hnutie na Spiši, pri presune sa však 29. 8. 1944 pridala k povstalcom v levočskej posádke. 31. 8. 1944 sa podieľal na zastavení Nemcov pri Spišskej Sobote. S jednotkou potom bojoval proti postupujúcim okupačným vojskám pri Poprade –Kvetnici, kde bol najmä jeho zásluhou ich útok odrazený. Počas nočného boja, ktorý sa odohral z 2. na 3. 9. 1944, úspešne kryl ústup povstaleckých jednotiek. S jednotkou sa potom 5. 9. 1944 zúčastnil úspešného protiútoku na Telgárt, ako i jeho následného dobytia. Dôležitú úlohu tiež zohral pri odrážaní nemeckých protiútokov počas nasledujúcich dvoch dní. V ďalšom priebehu bojov boli tankisti pod jeho velením nasadení pri Červenej skale, 21. 9. 1944 pri Hranovnici a Dobrej Nive. Jeho jednotka po reorganizácii 1. čs. armády na Slovensku pôsobila najprv v rámci obranného úseku Plesnivec, ako súčasť jeho kombinovaného delostreleckého oddielu Margaréta. Od konca septembra 1944 ako pomocná rota a náhradná jednotka v rámci Armádneho práporu útočnej vozby (APÚV) „Vojtech“, zálohy veliteľa armády. Úlohou jeho jednotky bol výcvik záložníkov a preskúšanie opravenej bojovej techniky. 20. 10. 1944 prevzal velenie obnovenej 2. tankovej roty a vo funkcii pôsobil prakticky až do 28. 10. 1944, keď odišiel do hôr a pridal sa ku skupimne škpt. M. Kučeru. S jej 1. oddielom sa ako komisár podieľal na plnení bojových úloh na liptovskej aj pohronskej strane Nízkych Tatier, najmä v Krčahovskej doline. Od polovice decembra 1944 pôsobil ako komisár v rámci 4. oddielu partizánskej brigády Stalin, s ktorým sa podieľal na oslobodzovaní Liptovskej Porúbky a Liptovského Hrádka. 10. 2. 1945 bol prezentovaný v Poprade a pridelený k 1. čs. samostatnej tankovej brigáde v ZSSR, v ktorej do 23. 3. 1945 vykonával funkciu pobočníka veliteľa brigády a operačného dôstojníka. Počas Ostravskej operácie bol pri Zorrau (Poľsko) ranený, 12. 4. 1945, po liečení v sovietskej poľnej nemocnici, pridelený k 1. čs. náhradnému pluku, kde mu bola priznaná hodnosť npor. pech. Vo funkcii prideleného dôstojníka na partizánskom oddelení zotrval do konca druhej svetovej vojny.
V povojnovomn období vykonával veliteľské funkcie na stupni rota – prápor. V rokoch 1949 – 1951 zástupca MNO pri preverovacej komisii. Do zálohy prepustený v roku 1953 v hodnosti mjr. tank. V rokoch 1953 – 1955 pracoval ako úradník Východoslovenského rudného prieskumu v Rožňave, neskôr ako baník v Handlovej až do roku 1967, keď odišiel do dôchodku. Zomrel 16. 2. 1970 v Rožňave.

Text: Mgr. Alexej MASKALÍK, PhD., VHÚ – OVHV Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 10-11. ISBN 978-80-89523-20-7.