9 mm samopal ČZ-247
Vývoj ručných palných zbraní v povojnovom Československu priniesol zaujímavý projekt zbrojného priemyslu, ktorý sa síce dočkal sériovej výroby, ale jeho masové využitie na domácej pôde sa vo väčšom rozsahu neuplatnilo. Prototyp označovaný zo začiatku ako ČZ 47/II alebo aj vz. 47 nadväzoval na predvojnovú guľometnú pištoľ vz. 38 Františka Myšku, avšak s použitím silnejšieho streliva. Hlavnú kurióznu konštrukčnú prednosť samopalu však realizoval konštruktér Jaroslav Holeček v Českej zbrojovke v Strakoniciach. Išlo o otočnú zásobníkovú šachtu s možnosťou otáčania o 90o. K inšpirácii poslúžil samopal Sten Mk. II. Avšak pri čs. konštrukcii mohol jednotlivec voliť polohu zásobníka dokonca aj pri streľbe. V závislosti od terénu umožňovala funkcia otočnej zásobníkovej šachty lepšie využite prírodných krytov. Vývoj samopalu prebiehal prioritne pre náboj 9 x 19 mm (9 mm Parabellum). V povojnovom období bolo toto strelivo určené i pre množstvo koristných zbraní pridelených vojenským útvarom. Aj produkcia v Považských strojárňach v tomto období zahŕňala výrobu uvedeného streliva. Desať kusov samopalu ČZ bolo upravených aj na 9 mm československý experimentálny valcový náboj. Vzorky tohto streliva boli vyrobené Blanickými strojárňami vo Vlašimi. Jeden z viacerých zámerov použitia takéhoto druhu streliva spočíval aj vo vylúčení okamžitého použitia ukoristeného streliva v poľných podmienkach protivníkom v prípade vypuknutia vojnového konfliktu. Pritom by bežné strelivo Parabellum bolo možné použiť v zbraniach určených pre valcový náboj. V období začínajúcej studenej vojny táto myšlienka predstavovala významný politický argument. Avšak nový experimentálny náboj sa nakoniec do sériovej výroby nedostal. V rámci vývoja pre účel porovnania vlastností s 9 mm verziou vznikli aj dva kusy určené pre náboj 7,62 x 25 mm označené ako ČZ 347.
Samopal vzbudil záujem v Egypte a v Habeši, kde ho predviedla Česká zbrojovka koncom roka 1947. Následne vo februári 1948 navštívila egyptská vojenská misia výrobný závod v Uherskom Brode, kde bola pripravovaná jeho výroba pod vnútorným označením „objekt 015“. V polovici mája bola podpísaná zmluva na dodávku 7 250 samopalov prostredníctvom egyptského veľvyslanca. O niekoľko dní mala byť prvá časť zásielky z Uherského Brodu odoslaná civilným lietadlom s odstránenými sedačkami pre cestujúcich. V rámci utajenia nemalo mať lietadlo žiadne medzipristátie a náklad bol deklarovaný ako hospodárske stroje. Predaj zbraní Egyptu, ktorý zaujímal nepriateľské postavenie voči Izraelu, bol veľmi citlivý vzhľadom k podpore Československa pri jeho vzniku. Na dojednaný obchod boli upozornené orgány čs. ministerstva zahraničných vecí a lietadlo bolo pred odletom zadržané. Náklad putoval späť do výrobného závodu, kde bolo celkovo do konca roku 1949 vyrobených 10 815 kusov. V tom čase sa 250 kusov podarilo exportovať iba do Bolívie. Samopal nakoniec niesol označenie ČZ 247 a nejaký čas ho mali vo výzbroji aj Ľudové milície. K jeho skvalitneniu prispeli aj tzv. protiodrazová poistka Františka Myšku a plnička nábojov Václava Zíbara vsadená do pažby. Ďalším zdokonalením bolo aj jednoduché spúšťové ústrojenstvo, ktoré umožňovalo strieľať jednotlivými ranami alebo dávkou na základe menšieho či väčšieho tlaku prsta na spúšť. Uvedené prvky sa neskôr uplatnili aj pri samopaloch 23/25 a 24/26. V druhej polovici 60. rokov 20. storočia bolo vyvezených do zahraničia 8 498 kusov samopalu ČZ 247 a v súčasnosti predstavuje vzácnu zberateľskú kuriozitu nielen v Českej a Slovenskej republike. Vo VHM-Piešťany sa zachovali exempláre, ktoré boli trvalo znefunkčnené. S najväčšou pravdepodobnosťou sú to verzie, ktoré boli v minulosti upravené a určené výhradne na streľbu s cvičným strelivom a nachádzali sa ešte vo výzbroji rôt pohraničnej stráže. Na rozoznanie od plne funkčnej zbrane boli vybavené aj hliníkovým štítkom na ľavej strane pažby s vyrazeným upozornením: „POZOR jen pro cvičnou střelbu“. Táto verzia sa využívala ako pomôcka pri výcviku pohraničných hliadok a pri výcviku psov. O tejto upravenej verzii sa možno občas stretnúť aj v osobných výpovediach bývalých príslušníkov jednotiek PS. Z historického hľadiska bol samopal ČZ 247 druhý sériovo vyrábaný samopal v Československu. Aj keď armáda nakoniec oň neprejavila záujem, o sériovú výrobu sa postaral vtedajší dopyt zo zahraničia.
V zbierke VHM Piešťany sa zachoval aj jeden vzácnejší exemplár so skorším označením „ČESKÁ ZBROJOVKA – NÁRODNÍ PODNIK/ STRAKONICE“ a „Vz 47“ s nízkym výrobným číslom „33“. Okrem iných sa v zbierke nachádza aj samopal s chrómovaným povrchom a lakovanou pažbou, ktorý bol pravdepodobne určený ako darovací kus.
Samopal vzbudil záujem v Egypte a v Habeši, kde ho predviedla Česká zbrojovka koncom roka 1947. Následne vo februári 1948 navštívila egyptská vojenská misia výrobný závod v Uherskom Brode, kde bola pripravovaná jeho výroba pod vnútorným označením „objekt 015“. V polovici mája bola podpísaná zmluva na dodávku 7 250 samopalov prostredníctvom egyptského veľvyslanca. O niekoľko dní mala byť prvá časť zásielky z Uherského Brodu odoslaná civilným lietadlom s odstránenými sedačkami pre cestujúcich. V rámci utajenia nemalo mať lietadlo žiadne medzipristátie a náklad bol deklarovaný ako hospodárske stroje. Predaj zbraní Egyptu, ktorý zaujímal nepriateľské postavenie voči Izraelu, bol veľmi citlivý vzhľadom k podpore Československa pri jeho vzniku. Na dojednaný obchod boli upozornené orgány čs. ministerstva zahraničných vecí a lietadlo bolo pred odletom zadržané. Náklad putoval späť do výrobného závodu, kde bolo celkovo do konca roku 1949 vyrobených 10 815 kusov. V tom čase sa 250 kusov podarilo exportovať iba do Bolívie. Samopal nakoniec niesol označenie ČZ 247 a nejaký čas ho mali vo výzbroji aj Ľudové milície. K jeho skvalitneniu prispeli aj tzv. protiodrazová poistka Františka Myšku a plnička nábojov Václava Zíbara vsadená do pažby. Ďalším zdokonalením bolo aj jednoduché spúšťové ústrojenstvo, ktoré umožňovalo strieľať jednotlivými ranami alebo dávkou na základe menšieho či väčšieho tlaku prsta na spúšť. Uvedené prvky sa neskôr uplatnili aj pri samopaloch 23/25 a 24/26. V druhej polovici 60. rokov 20. storočia bolo vyvezených do zahraničia 8 498 kusov samopalu ČZ 247 a v súčasnosti predstavuje vzácnu zberateľskú kuriozitu nielen v Českej a Slovenskej republike. Vo VHM-Piešťany sa zachovali exempláre, ktoré boli trvalo znefunkčnené. S najväčšou pravdepodobnosťou sú to verzie, ktoré boli v minulosti upravené a určené výhradne na streľbu s cvičným strelivom a nachádzali sa ešte vo výzbroji rôt pohraničnej stráže. Na rozoznanie od plne funkčnej zbrane boli vybavené aj hliníkovým štítkom na ľavej strane pažby s vyrazeným upozornením: „POZOR jen pro cvičnou střelbu“. Táto verzia sa využívala ako pomôcka pri výcviku pohraničných hliadok a pri výcviku psov. O tejto upravenej verzii sa možno občas stretnúť aj v osobných výpovediach bývalých príslušníkov jednotiek PS. Z historického hľadiska bol samopal ČZ 247 druhý sériovo vyrábaný samopal v Československu. Aj keď armáda nakoniec oň neprejavila záujem, o sériovú výrobu sa postaral vtedajší dopyt zo zahraničia.
V zbierke VHM Piešťany sa zachoval aj jeden vzácnejší exemplár so skorším označením „ČESKÁ ZBROJOVKA – NÁRODNÍ PODNIK/ STRAKONICE“ a „Vz 47“ s nízkym výrobným číslom „33“. Okrem iných sa v zbierke nachádza aj samopal s chrómovaným povrchom a lakovanou pažbou, ktorý bol pravdepodobne určený ako darovací kus.
Zdroje:
ČERMÁK, Jiří. Čtyřicet let konstruktérem zbraní 1946 – 1986 : Od samopalu ČZ 247 ke zbraňovému kompletu LADA. Brno : Ardent, 1999, 122 s. ISBN 80-238-3397-9.
FENCL, Jiří. Samopaly 23/25 a 24/26 a jejich konstruktér Ing. Jaroslav Holeček. In Střelecká revue, 2010, roč. 42, č. 3, s. 52-53. ISSN 0322-7650.
FENCL, Jiří. Samopal ČZ 247. In: Střelecká revue, 1994, č. 11.
FRANCEV, Vladimír. Československé zbraně ve světe. Bratislava : Grada, 2015, 240 s. ISBN 978-80-247-5314-0.
HANICH, Tomáš. 9 mm samopal ČZ-247. In: Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020. ISBN 978-80-89523-69-6.
KAMIŠ, Jan. Samopal ČZ 247 [online]. Dostupné na internete: <https://www.valka.cz/CZK-CZ-247-t115653>. [cit. 2019-12-19].
NOVÁK, Miroslav et al. Pevná opora strany. Praha : Naše vojsko, 1982.
PAZDERA, David et. al. Otočný samopal ČZ 247. In: 75 let služebních zbraní České zbrojovky Uherský Brod. Praha : Pražská vydavatelská společnost, 2011. ISBN 978-80-7250-522-4.
SKRAMOUŠSKÝ, Jan. Čs. experimentálny válcový náboj 9mm. In: Strelecký magazín, 1999, roč. 4, č. 8, s. 26-28. ISSN 1211-4014.
SKRAMOUŠSKÝ, Jan. Otočný samopal ČZ 247. In Strelecký magazín, 2002, roč. 7, č. 3, s. 13-15. ISSN 1211-4014.
SKRAMOUŠSKÝ, Jan. Samopal ČZ 247 [online]. Dostupné na internete: https://www.vhu.cz/samopal-cz-247/
SMATANA, Karol. Zabudnutá munička na Považí. 1964-2004. Košice : TypoPress – Tlačiareň s. r. o, 2004. ISBN 80-89089-21-6.
SMATANA, Karol. Telefonická komunikácia dňa 5. mája. 2023.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IV – Automatické zbrane, AZ 379 – Samopal československý ČZ 247.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IV – Automatické zbrane, AZ 389 – Samopal československý ČZ 247.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IV – Automatické zbrane, AZ 536 – Samopal československý ČZ 247.
Text: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ-VHM Piešťany
Foto: VHÚ-VHM Piešťany
FENCL, Jiří. Samopaly 23/25 a 24/26 a jejich konstruktér Ing. Jaroslav Holeček. In Střelecká revue, 2010, roč. 42, č. 3, s. 52-53. ISSN 0322-7650.
FENCL, Jiří. Samopal ČZ 247. In: Střelecká revue, 1994, č. 11.
FRANCEV, Vladimír. Československé zbraně ve světe. Bratislava : Grada, 2015, 240 s. ISBN 978-80-247-5314-0.
HANICH, Tomáš. 9 mm samopal ČZ-247. In: Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020. ISBN 978-80-89523-69-6.
KAMIŠ, Jan. Samopal ČZ 247 [online]. Dostupné na internete: <https://www.valka.cz/CZK-CZ-247-t115653>. [cit. 2019-12-19].
NOVÁK, Miroslav et al. Pevná opora strany. Praha : Naše vojsko, 1982.
PAZDERA, David et. al. Otočný samopal ČZ 247. In: 75 let služebních zbraní České zbrojovky Uherský Brod. Praha : Pražská vydavatelská společnost, 2011. ISBN 978-80-7250-522-4.
SKRAMOUŠSKÝ, Jan. Čs. experimentálny válcový náboj 9mm. In: Strelecký magazín, 1999, roč. 4, č. 8, s. 26-28. ISSN 1211-4014.
SKRAMOUŠSKÝ, Jan. Otočný samopal ČZ 247. In Strelecký magazín, 2002, roč. 7, č. 3, s. 13-15. ISSN 1211-4014.
SKRAMOUŠSKÝ, Jan. Samopal ČZ 247 [online]. Dostupné na internete: https://www.vhu.cz/samopal-cz-247/
SMATANA, Karol. Zabudnutá munička na Považí. 1964-2004. Košice : TypoPress – Tlačiareň s. r. o, 2004. ISBN 80-89089-21-6.
SMATANA, Karol. Telefonická komunikácia dňa 5. mája. 2023.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IV – Automatické zbrane, AZ 379 – Samopal československý ČZ 247.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IV – Automatické zbrane, AZ 389 – Samopal československý ČZ 247.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IV – Automatické zbrane, AZ 536 – Samopal československý ČZ 247.
Text: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ-VHM Piešťany
Foto: VHÚ-VHM Piešťany