Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Séria fotografií z výstavby Pamätníka a vojnového cintorína 1. čs. armádneho zboru v ZSSR na Dukle

Vypublikované:
Pamätník a vojnový cintorín na Dukle krátko po dokončení výstavby
Pamätník a vojnový cintorín na Dukle krátko po dokončení výstavby
Medzi hlavné úlohy Vojenského historického ústavu Bratislava patrí aj odborná starostlivosť o národnú kultúrnu pamiatku („NKP“), ktorá je na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 zo dňa 27. februára 1961 v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných NKP zapísaná ako Dukelské bojisko. To sa skladá z viacerých pamiatkových objektov nachádzajúcich sa v širokom priestore medzi mestom Svidník a slovensko-poľským hraničným priechodom Vyšný Komárnik – Barwinek. Jedným z nich je Pamätník 1. československého armádneho zboru („ČSAZ“) v ZSSR s vojnovým cintorínom na Dukle (v katastri obce Vyšný Komárnik). 

Myšlienka výstavby tohto pamätníka sa zrodila už na jeseň v roku 1945, avšak silno zamínovaný terén priamo na mieste stavby umožnil položenie základného kameňa až dňa 6. októbra 1947. Samotná výstavba pamätníka a vojnového cintorína následne prebiehala podľa architektonického návrhu Ing. arch. Jozefa Grusa a akademického sochára Jána Adolfa Víteka až do septembra 1949. Pamätník bol navrhnutý ako 28 metrov vysoký kamenný pylón v tvare písmena „V“, čo malo symbolizovať klin vrazený československými vojskami do nemeckej obrany na poľsko-československom pohraničí. Ako materiál na stavbu bol použitý čadič z Krupiny a sivobiely kameň z Jeseníka na Morave. Pamätník s vojnovým cintorínom, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov 1. ČSAZ v ZSSR, bol napokon oficiálne otvorený dňa 2. októbra 1949 vtedajším ministrom školstva a osvety Zdenkom Nejedlým. Slávnostného aktu sa zúčastnil aj vtedajší minister národnej obrany, armádny generál Ludvík Svoboda. Zaujímavosťou je, že na piedestáli pamätníka sa od roku 1949 až do súčasnosti vymenili štyri sochy, resp. súsošia. Prvou a pôvodnou sochou bola socha znázorňujúca československého vojaka vzdávajúceho poctu padlým spolubojovníkom. Tá bola v roku 1954 nahradená súsoším akademického sochára prof. Josefa Malejovského, ktoré znázorňovalo dievča odovzdávajúce kyticu vďaky sovietskemu vojakovi v prítomnosti príslušníka 1. ČSAZ v ZSSR. Toto súsošie bolo potom v roku 1964 nahradené bronzovým súsoším akademického sochára Jána Kulicha s názvom Žalujem. Napokon v roku 2014 bola na pamätníku inštalovaná umelecká kópia pôvodnej sochy československého vojaka z roku 1949, ktorej autorom je akademický sochár Mgr. art. Peter Meszároš. Okrem toho bola najskôr kolonáda vedúca k pamätníku a vojnovému cintorínu v roku 1974 doplnená o bronzové tabule, na ktorých je vygravírovaných 1265 mien príslušníkov 1. ČSAZ v ZSSR padlých počas Karpatsko-duklianskej operácie („KDO“). Autormi tohto diela boli Ing. arch. František Jesenko a akademický sochár František Patočka. V roku 1981 bol potom severný okraj cintorína doplnený o tzv. Alej hrdinov znázorňujúcu v podobe búst siedmich sovietskych a ôsmich československých vojakov a dôstojníkov, ktorí sa preslávili počas KDO a ďalších bojov prebiehajúcich na území severovýchodného Slovenska. Na tvorbe jednotlivých búst sa pritom dovedna podieľali štyria umelci. Akademický sochár a národný umelec Ján Kulich vytvoril šesť z nich, konkrétne Ivana Stefanoviča Koneva, Kirilla Semionoviča Moskalenka, Ludvíka Svobodu, Richarda Tesaříka, Antonína Sochora a Ivana Vasilieviča Babina. Akademický sochár a národný umelec Arpád Račko je autorom piatich búst: Andreja Antonoviča Grečka, Karla Klapálka, Rudolfa Jasioka, Pavla Andrejeviča Kondyru a Vasilija Golovaňa. Akademický sochár Alexander Trizuliak vytvoril busty Jozefa Kholla, Františka Vránu aj Džumana Karakulova a napokon akademický sochár Ladislav Berák vytvoril bustu Vendelína Opatrného.

Koncom decembra 1980 sa vtedajšiemu Dukelskému múzeu podarilo na základe kúpy získať do zbierok sériu fotografií, z ktorých časť (48 kusov) podrobnejšie znázorňuje výstavbu Pamätníka 1. ČSAZ v ZSSR s vojnovým cintorínom na Dukle v rokoch 1948 – 1949. Fotografie postupne zachytávajú pohľad na pôvodný vojnový cintorín československých vojakov na Dukle (v súčasnosti je na tomto mieste vybudovaný Pomník ženistov), na maketu pylónu pamätníka, na jednotlivé etapy výstavby pylónu a vojnového cintorína, na výkopové práce pri budovaní samotného cintorína, na výrobu jednotlivých náhrobných kameňov a na sochu československého vojaka pred jej osadením na piedestál, na pamätník a vojnový cintorín tesne po ich dokončení, a napokon aj na vedúcich pracovníkov, pod ktorých dohľadom celá výstavba prebiehala.

Použitá literatúra a zdroje:

VHÚ - VHM Piešťany, Zbierkový fond, Zbierka č. XXII – Písomnosti, P 1304 S – P 1307 S, P 1320 S – P 1327 S, P 1348 S – 1383 S – Fotografie z výstavby Pamätníka 1. československého armádneho zboru v ZSSR na Dukle z roku 1948 – 1949, dokumentácia k zbierkovým predmetom.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea Piešťany. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, 187 s. ISBN 978-80-89523-69-6.
MINDOŠ, Ivan. Pamätné miesta bojových a revolučných tradícií poddukelského kraja. In: MINDOŠ, Ivan – RODÁK, Jozef. Dukla večne živá 10. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1988, s. 104-109. 
MINDOŠ, Ivan. Sprievodca po expozícii Dukelského múzea a pamätných miestach Dukelských bojov. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1976, 80 s. b. ISBN.
PURDEK, Imrich a kol. 15 rokov Vojenského historického ústavu (1994 – 2009). Bratislava : Vojenský historický ústav, 2009, 187 s. ISBN 978-80-969375-8-5. 
RODÁK, Jozef. Pozabudnutí hrdinovia. Vojnové a povojnové príbehy. Prešov : ADIN, 2012, 136 s. ISBN 978-80-89-540-19-8.

Text/Fotografie: Mgr. Peter Holík

Fotogaléria

Návrat na začiatok stránky