Nemecká ochranná maska GM 38 s filtrom FE 41 a puzdrom M 41
Používanie bojových otravných, dusivých, dymotvorných či zápalných látok sa stalo veľmi účinným prostriedkom v boji s protivníkom, s cieľom spôsobiť mu hromadné straty, sťažiť bojovú činnosť vojsk a zamoriť jeho bojovú techniku a terén. Za účelom ochrany pred týmito zbraňami bolo potrebné ochrannými prostriedkami zabrániť prieniku nebezpečných chemických látok do ľudského organizmu. V súvislosti s tým bola do výstroja jednotlivca zavedená ochranná maska.
Ochranná vojenská nemecká maska GM 38 sa používala v nemeckom Wehrmachte od konca tridsiatych rokov minulého storočia. Tvorili ju tri časti: filter, protiplynová maska a kovové puzdro. Ochranná maska GM 38 bola robustnejšia ako jej predchodkyňa – ochranná maska GM 30. Zároveň jej výroba bola jednoduchšie ako výroba predchádzajúcej ochrannej masky. Spodná časť masky – telo ventilovej komory malo dva otvory. Jeden otvor – hrdlo slúžilo na pripevnenie filtra a druhý ako ventilová komora s vdychovacím a vydychovacím ventilom, ktorý bol vyvedený nad povrch masky. Vrchná časť masky, tzv. lícnica bola vyrobená z gumeného materiálu čiernej farby, do ktorého boli vlisované dva okrúhle vymeniteľné zorníky. Od tvaru zorníkov záviselo zlepšenie viditeľnosti vojakov a nepriamo aj zvýšenie zručnosti osôb, napr. pri obsluhe bojovej techniky. Vojaci, ktorí nosili okuliare, dostávali do ochrannej masky špeciálne okuliare, ktoré boli vyrobené tak, aby tesnenie masky doliehalo, aj keď mal vojak okuliare nasadené. Okolo zorníkov a na tele ventilovej komory sa na predmetnej maske nachádzali železné komponenty, natreté tmavomodrou farbou. Tmavomodrý náter indikoval vysoký podiel železa v kovových súčastiach, preto bola určená iba pre jednotky, ktoré neboli vybavené optickými prístrojmi s magnetickou ihlou. Na vonkajšej strane lícnice, uprostred zorníkov, uvádzali veľkosť masky. Masky boli zvyčajne vyrábané v 3 veľkostiach, 1-ka bola najmenšia, 2-ka stredná a 3-ka najväčšia veľkosť. Okrem ochrannej masky nosenej v puzdre, bola za účelom ochrany vojaka pred bojovými otravnými látkami súčasťou jeho výstroja aj plachta proti kvapalným bojovým látkam, balenia prostriedku „Losantin“ a prostriedok na zbavenie bojovej chemickej látky zo zbrane.
Dokonalé nasadenie masky bolo životne dôležité, pretože plyn mohol preniknúť aj nepatrnou medzerou. Preto sa vykonávali skúšky správneho nasadenia plynovej masky, v rámci ktorých vojak stál s nasadenou maskou chrbtom k lampe. Jeho inštruktor sa pozeral očným priezorom, a keď uvidel vnútri masky presvitať svetlo, znamenalo to, že maska netesní. Pri správnom nasadení tak vzduch prechádzal len filtrom, ktorý slúžil na zachytávanie toxických a chemických látok z ovzdušia a umožňoval vojakovi vdychovať vonkajší vzduch očistený od bojových látok. Náplne filtrov preto tvorili jednu z najdôležitejších častí masky, vnútorná vložka sa skladala z niekoľkých vrstiev, ktorých hrúbka a zloženie sa rôznili podľa typu filtra. Ochranný účinok filtra sa znižoval v závislosti od dĺžky používania plynovej masky a množstva bojových látok obsiahnutých vo vzduchu. Keď boli vložky filtra nasýtené, museli sa okamžite vymeniť za nové.
Predmetná ochranná maska s filtrom je uložená v olivovozelenom puzdre typu M 41 valcového tvaru so sklopným vekom s pružinovým uzáverom a zaisťovacou poistkou. Celková výška puzdra je 27,5 cm. Súčasťou vnútornej strany príklopu je malá plechová krabička, v ktorej sa nachádzajú rezervné zorníky a čistiace potreby. Na vonkajšom obvode puzdra sú privarené tri uchytné kovové ušká slúžiace na upevnenie nosných popruhov. Na dne puzdra je vyrazené veľké písmeno D – „dicht“, ktorým sa označovala vodotesnosť puzdra. Aby bolo puzdro vodotesné, boli podlepené švy i dno a veko bolo opatrené tesnením.
Dukelské múzeum vo Svidníku, predchodca dnešného Múzejného oddelenia Svidník Vojenského historického múzea nadobudlo predmetnú nemeckú ochrannú masku s filtrom a puzdrom do svojho zbierkového fondu darom dňa 20. mája 1967 od miestneho občana Jozefa Matkobiša. V súčasnosti je ochranná maska prezentovaná v priestoroch Centrálnej expozície Vojenského historického múzea VHÚ vo Svidníku.
Ochranná vojenská nemecká maska GM 38 sa používala v nemeckom Wehrmachte od konca tridsiatych rokov minulého storočia. Tvorili ju tri časti: filter, protiplynová maska a kovové puzdro. Ochranná maska GM 38 bola robustnejšia ako jej predchodkyňa – ochranná maska GM 30. Zároveň jej výroba bola jednoduchšie ako výroba predchádzajúcej ochrannej masky. Spodná časť masky – telo ventilovej komory malo dva otvory. Jeden otvor – hrdlo slúžilo na pripevnenie filtra a druhý ako ventilová komora s vdychovacím a vydychovacím ventilom, ktorý bol vyvedený nad povrch masky. Vrchná časť masky, tzv. lícnica bola vyrobená z gumeného materiálu čiernej farby, do ktorého boli vlisované dva okrúhle vymeniteľné zorníky. Od tvaru zorníkov záviselo zlepšenie viditeľnosti vojakov a nepriamo aj zvýšenie zručnosti osôb, napr. pri obsluhe bojovej techniky. Vojaci, ktorí nosili okuliare, dostávali do ochrannej masky špeciálne okuliare, ktoré boli vyrobené tak, aby tesnenie masky doliehalo, aj keď mal vojak okuliare nasadené. Okolo zorníkov a na tele ventilovej komory sa na predmetnej maske nachádzali železné komponenty, natreté tmavomodrou farbou. Tmavomodrý náter indikoval vysoký podiel železa v kovových súčastiach, preto bola určená iba pre jednotky, ktoré neboli vybavené optickými prístrojmi s magnetickou ihlou. Na vonkajšej strane lícnice, uprostred zorníkov, uvádzali veľkosť masky. Masky boli zvyčajne vyrábané v 3 veľkostiach, 1-ka bola najmenšia, 2-ka stredná a 3-ka najväčšia veľkosť. Okrem ochrannej masky nosenej v puzdre, bola za účelom ochrany vojaka pred bojovými otravnými látkami súčasťou jeho výstroja aj plachta proti kvapalným bojovým látkam, balenia prostriedku „Losantin“ a prostriedok na zbavenie bojovej chemickej látky zo zbrane.
Dokonalé nasadenie masky bolo životne dôležité, pretože plyn mohol preniknúť aj nepatrnou medzerou. Preto sa vykonávali skúšky správneho nasadenia plynovej masky, v rámci ktorých vojak stál s nasadenou maskou chrbtom k lampe. Jeho inštruktor sa pozeral očným priezorom, a keď uvidel vnútri masky presvitať svetlo, znamenalo to, že maska netesní. Pri správnom nasadení tak vzduch prechádzal len filtrom, ktorý slúžil na zachytávanie toxických a chemických látok z ovzdušia a umožňoval vojakovi vdychovať vonkajší vzduch očistený od bojových látok. Náplne filtrov preto tvorili jednu z najdôležitejších častí masky, vnútorná vložka sa skladala z niekoľkých vrstiev, ktorých hrúbka a zloženie sa rôznili podľa typu filtra. Ochranný účinok filtra sa znižoval v závislosti od dĺžky používania plynovej masky a množstva bojových látok obsiahnutých vo vzduchu. Keď boli vložky filtra nasýtené, museli sa okamžite vymeniť za nové.
Predmetná ochranná maska s filtrom je uložená v olivovozelenom puzdre typu M 41 valcového tvaru so sklopným vekom s pružinovým uzáverom a zaisťovacou poistkou. Celková výška puzdra je 27,5 cm. Súčasťou vnútornej strany príklopu je malá plechová krabička, v ktorej sa nachádzajú rezervné zorníky a čistiace potreby. Na vonkajšom obvode puzdra sú privarené tri uchytné kovové ušká slúžiace na upevnenie nosných popruhov. Na dne puzdra je vyrazené veľké písmeno D – „dicht“, ktorým sa označovala vodotesnosť puzdra. Aby bolo puzdro vodotesné, boli podlepené švy i dno a veko bolo opatrené tesnením.
Dukelské múzeum vo Svidníku, predchodca dnešného Múzejného oddelenia Svidník Vojenského historického múzea nadobudlo predmetnú nemeckú ochrannú masku s filtrom a puzdrom do svojho zbierkového fondu darom dňa 20. mája 1967 od miestneho občana Jozefa Matkobiša. V súčasnosti je ochranná maska prezentovaná v priestoroch Centrálnej expozície Vojenského historického múzea VHÚ vo Svidníku.
Použitá literatúra:
VHM Piešťany, Zbierka XI - Chemický materiál, CHM 14 S - Maska ochranná nemecká GM 38, katalogizačná karta.
BELIKOV, L. A: Biologické bojové prostředky a způsoby ochrany. Praha : Naše vojsko, 1962, 168 s.
SANCHEZ, Cardona: Německé armádní uniformy a výstroj 1933-1945. Praha : Naše vojsko, 2010, 174 s. ISBN978-80-206-1122-2.
KONUPKA, František. Psychoaktívne bojové otravné látky. In Chemik – príloha časopisu Bojová príprava č. 4, 1961, s.115-120. ISSN 2570-8554.
GM-30, GM30/38, GM38 [online]. Cit. 18-12-2019. Dostupné na internete: 0www.gasmasklexikon.com/Page/Germ-Mil-GM30.htm
Text/Foto: Mgr. Lenka Vrabľová, VHÚ – Mo Svidník VHM Piešťany
BELIKOV, L. A: Biologické bojové prostředky a způsoby ochrany. Praha : Naše vojsko, 1962, 168 s.
SANCHEZ, Cardona: Německé armádní uniformy a výstroj 1933-1945. Praha : Naše vojsko, 2010, 174 s. ISBN978-80-206-1122-2.
KONUPKA, František. Psychoaktívne bojové otravné látky. In Chemik – príloha časopisu Bojová príprava č. 4, 1961, s.115-120. ISSN 2570-8554.
GM-30, GM30/38, GM38 [online]. Cit. 18-12-2019. Dostupné na internete: 0www.gasmasklexikon.com/Page/Germ-Mil-GM30.htm
Text/Foto: Mgr. Lenka Vrabľová, VHÚ – Mo Svidník VHM Piešťany
