Podplukovník pechoty JUDr. Vladimír DAXNER
Začiatkom októbra 1912 sa ako jednoročný dobrovoľník prezentoval v 4. jágerskom pluku v mestečku Hall in Tirol, neďaleko Innsbrucku. Následkom superarbitrácie bol 24. 12. 1912 prepustený z vojenskej činnej služby. V polovici januára 1915 bol povolaný do 25. pešieho pluku v Lučenci, kde absolvoval dôstojnícky dvojmesačný kurz. 1. 7. 1915 povýšený na kadeta a vo funkcii veliteľa čaty 25. pešieho pluku odvelený na ruský front. 13. 10. 1915 sa pri Počajeve na rieke Ikve dostal do ruského zajatia. Následne bol umiestnený v zajateckom tábore Bobrov vo Voronežskej gubernii. 8. 5. 1917 v hodnosti práporčíka vstúpil dobrovoľne do čs. légií v Rusku a bol zaradený do formujúceho sa II. záložného práporu Čs. streleckej brigády (od 27. 7. pomenovaný 6. čs. strelecký pluk „Hanácký“), s pridelením za člena náborovej komisie. 8. 7. 1918 po príchode čs. vojsk – tzv. Východnej skupiny, pod velením plk. Radolu Gajdu, sa vrátil k 7. čs. streleckému pluku, kde prevzal velenie jeho 11. roty, s ktorou sa následne 11. 7. zúčastnil pochodu a obsadenia mesta Irkutsk. Začiatkom augusta 1918 prestal byť členom Odbočky ČSNR a 25. 8. bol vojenským náborovým a slovenským odborom Odbočky ČSNR poverený založiť sústreďovací výchovný tábor pre Slovákov. Na základe nariadenia správcu vojenského odboru Odbočky ČSNR z 1. 12. 1918 bol povýšený na kapitána a 19. 12. poverený vedením táborovej dôstojníckej školy. 9. 1. 1919 prevzal velenie Čs. tábora pre Slovákov, ktoré 19. 4. odovzdal kpt. R. Viestovi. Koncom júna 1919 bol prevedený pod právomoc štábu Čs. vojska na Rusi v Čeľjabinsku a zapísaný do zoznamu jeho dôstojníkov. 30. 11. 1919 menovaný za člena X. hlavnej lekárskej komisie. 20. 1. 1920 bol v Sljudjanke pri Bajkalskom jazere menovaný za čs. voj. attaché pri štábe japonských vojsk vo Vladivostoku. V prvej polovici marca 1920 prevedený do štábu čs. voj. častí Ďalekého východu a v rámci 20. lodného transportu čs. légie odoslaný do vlasti, kam sa vrátil 13. 8. 1920.
absolvovaní repatriačnej dovolenky do 21. 10. 1920, sa rozhodol naďalej zotrvať v čs. brannej moci. Vo funkcii konceptného dôstojníka bol 22. 10. 1920 pridelený disciplinárnemu referátu Zemského vojenského veliteľstva (ZVV) v Bratislave, kde slúžil do konca januára 1923. Medzitým bol 8. 1. 1921 prevzatý do čs. armády ako dôstojník z povolania a 24. 12. 1921 povýšený na majora. Na vlastnú žiadosť bol 1. 2. 1923 preložený do výslužby, s predurčením k dispozícii ZVV v Bratislave. Vrátil sa do rodného Tisovca a zapojil sa do verejného a kultúrneho života. Prívrženec agrárnej strany a člen výboru Združenia slovenských legionárov. Od roku 1926 pôsobil ako verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, po Viedenskej arbitráži (2. 11. 1938) v Tisovci. V čase všeobecnej mobilizácie čs. brannej moci, od 25. 9. do 4. 11. 1938, bol pridelený štábu VI. zboru „Rázus“ so sídlom veliteľstva v Soběslavi.
Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 naďalej pracoval ako verejný a štátny notár v Tisovci. Ako jeden z odporcov nastoleného režimu sa zapojil do občianskeho odbojového hnutia a 29. 8. 1944 po vyhlásení SNP bol v hodnosti majora pridelený na Veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. Na základe rozkazu veliteľa povstaleckej armády z 21. 9. 1944, bol dňom 20. 9. ustanovený do funkcie druhého zástupcu veliteľa a vedúceho osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku (HŠPO). V apríli 1945 prišiel do Košíc, kde bol povýšený na podplukovníka ech. a 1. 5. 1945 pridelený oddeleniu pre styk so spojeneckými armádami na MNO – HŠ v Košiciach (neskôr v Prahe). Z titulu tohto služobného zaradenia bol menovaný za zástupcu čs. delegáta a veliteľa vojenskej časti čs. delegácie Spojeneckej kontrolnej komisie v Budapešti. Neskôr pôsobil v štábe Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. V roku 1946 odišiel definitívne do výslužby. Vrátil sa k svojmu civilnému povolaniu štátneho notára v Rimavskej Sobote, ktoré vykonával až do odchodu do dôchodku v roku 1956. Zomrel 27. 3. 1971 v Žiline.
Text: plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD., VHÚ
Foto: VHÚ–VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 48. ISBN 978-80-89523-20-7.
