V šiestich kapitolách publikácie autor analyzuje vznik, formovanie a činnosť vojenských stavovských, občianskych polovojenských a telovýchovných organizácií branného charakteru v medzivojnovom Československu. Mapuje rozsah členských základní, ich najvýznamnejších predstaviteľov, základné ciele činnosti so zreteľom na brannú výchovu a výcvik členov, spolu-prácu najvyšších orgánov čs. vojenskej správy s ústrednými brannými organizáciami. Poukazuje aj na rozdiely medzi ús-trednými brannými organizáciami a extrémisticky orientovavanými telovýchovnými či polovojenskými organizáciami.Analyzuje postavenie ústredných branných organizácií v brannom systéme Československa po nástupe nacistov k moci v Nemecku roku 1933, činnosť branných organizácií v pomníchovskom Česko-Slovensku, ve-nuje sa Zákonu o brannej výchove č. 184/1937 Zb. z. a jeho praktickému presadzovanie, etab-lovaniu paramilitárnej organizácie s fašizoidnými rysmi v brannej výchove – Hlinkovej gardy, likvidácii ústredných branných organizácií na Slovensku, pôsobeniu najmasovejšej fašizoidnej polovojenskej organizácie na Slovensku v 20. rokoch – Rodobrany a Sedliackej jazdy ako jednej z ústredných polovojenských branných organizácií.
11.10.1740 - V Brezne popravili vodcu zbojníckej skupiny Jakuba Surovca, ktorého ľudová tradícia nesprávne považovala za komplica Juraja Jánošíka (*1715).
11.10.1866 - Cisár František Jozef prijal na audiencii delegáciu Matice slovenskej, vedenú jej podpredsedom Viliamom Paulínym Tóthom, ktorá ho do Viedne prišla uistiť o lojalite slov. národa k Habsburskej ríši.
11.10.1944 - Na osobný vlak pri Báhoni zaútočilo palubnými zbraňami 5 amerických stíhačiek, pričom prišlo o život 5 ľudí a 12 bolo ťažko zranených.