Československá vojenská symbolika v rokoch 1918 – 1939
Tento proces umožnil zjednotenie jedného z hlavných artefaktov, a to vojenskú zástavu formou vydania jednotných vzorov plukovných zástav, vzoru zástavy – práporca, vzorov štandárd delostreleckých a jazdeckých plukov. Umiestnenie symbolu z malého štátneho znaku – strieborného českého leva so zlatou korunou a štítom neskorogotického tvaru na prsiach so symbolom Slovenska (strieborný dvojramenný kríž s modrým trojvrším) sa potvrdila zásada, že ide o lícnu stranu zástavy. Erby miest, obcí, ako aj inštitúcií a rôznych spoločenských združení a ďalšie určené všeobecné symboly, ako i textu tvorili rubovú stranu zástavy. Odlišnosti boli minimálne, súviseli najmä s použitím niektorých špecifických symbolov, znakov alebo iných prvkov na zástavách, ktoré boli charakteristické len pre jednotlivé regióny.
V jednotlivých symboloch malý a stredný štátny znak, ako aj ich jednotlivé prvky mali dominantné postavenie. Ďalšie pravidlá, ktoré sa týkali používania farieb a kovov, sa spravidla riadili všeobecnými pravidlami heraldiky. Okrem hlavných heraldických tinktúr sa veľké množstvo ďalších farieb používalo na výložkách goliera označujúce príslušnosť k druhu vojska, zbrane a služby. Farby sa používali aj na rukávových znakoch, ktoré identifikovali príslušnosť k jednotke a funkčné zaradenie.
Tvorba vojenských vyznamenaní pri ich ideovom a praktickom vytváraní sa riadila faleristickými zásadami. Pri odbornom popisovaní radov, najmä vojenskej skupiny s prekríženými mečmi, a jednotlivých dekorácií, medailí, krížov a odznakov sa používala faleristická terminológia. Hlavné motívy objavujúce sa na vojenských vyznamenaniach, v tomto prípade na rade vojenskej skupiny, a to kolany a radovej hviezdy, veľkého radového klenotu, veľkostuhy, radovej hviezdy, menšieho radového klenotu, náhrdelnej stuhy, prievlečnej stuhy s rozetou a radového klenotu (strieborné časti), s prievlečnou stuhou mali predovšetkým hlavný symbol z malého štátneho znaku s rôznymi ďalšími doplňujúcimi prvkami (prekrížené meče, nápisy, ako i ďalšie prvky). Motív štátneho znaku alebo len jeho jednotlivých hlavných symbolov (českého leva so slovenským znakom na prsiach), bol použitý aj pri ďalších vojenských dekoráciách (Vojnový kríž 1914 – 1918, Spojenecká Medaila víťazstva i pamätný odznak československého dobrovoľníka z rokov 1918 – 1919).
Motívy na jednotlivých dekoráciách boli napríklad z atypického bronzového kríža, ako aj z plochého kríža s mierne prehnutými ramenami. Tvary dekorácií zo štyroch znakov – Čiech, Slovenska, Moravy a Sliezska – vytvárali kríž zo štyroch kruhov. Ďalším motívom bol tvar rovnoramenného gréckeho kríža, ktorého ramená sa do stredu mierne rozširovali a päťramenná hviezdica, ktorá mala rozšírené konce do oblúčika, a tak vytvárali pomyselný, skoro súvislý uzatvorený kruh.
