Kapitán ženijného vojska Vít BARČÁK
Narodil sa 28. 3. 1914 v Páci, dnes súčasť obce Cífer, okres Trnava. Po skončení obecnej a meštianskej školy začal od r. 1931 študovať na priemyselnej škole v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1935 maturitou. Na vykonanie voj. prezenčnej služby nastúpil 1. 10. 1935 v ženijnom pluku 5 v Prahe a od 3. 10. 1935 bol frekventantom Školy pre dôstojníkov železničného vojska v zálohe (ŠDŽZ) v Litomeřiciach. Po jej zvládnutí bol od 1. 7. 1936 veliteľom ženijnej čaty pri ženijnom pluku 3 v Komárne, od 2. 10. 1936 inštruktorom v ŠDŽZ v Litomeřiciach a od 1. 7. 1937 veliteľom ženijnej čaty v ženijnom pluku 3 v Komárne, od 1. 10. 1937 v hodnosti por. ženijnej služby. V rámci čiastočnej mobilizácie v máji 1938 bol veliteľom „O“ oddielu v priestore Levice a od 16. 6. 1938 pridelený k VZÚ v Prahe pre zásobovanie armády pitnou vodou v priestore stredného Slovenska. Od 23. 9. 1938 znovu slúžil v Leviciach ako veliteľ motorizovanej ženijnej čaty komárňanského ženijného pluku 3. Dňom 16. 12. 1938 ho prevelili do Bratislavy, kde sa stal veliteľom čaty pri 13. motorizovanej ženijnej rote.
Po vzniku Slovenského štátu bol od 16. 3. 1939 veliteľom ženijnej roty v ženijnom pluku 1 v Bratislave, od 15. 6. 1939 v pionierskom pluku 1 v Trenčíne, od 1. 8. 1940 v hodnosti npor. a od 1. 10. 1940 pôsobil ako veliteľ pionierskej roty a zároveň mobilizačný dôstojník pionierskeho práporu 2 v Michalovciach. Prvú frontovú službu absolvoval v období 27. 6. – 14. 8. 1941. V období 1. 10. 1941 – 18. 6. 1942 bol veliteľ pionierskej roty pri armádnom pionierskom prápore v Novom Meste nad Váhom. Druhú frontovú službu absolvoval s pionierskou pracovnou rotou 12 v období 22. 6. 1942 až 17. 2. 1943. Medzitým, 8. 2. 1943, ho povýšili na stotníka pionierskeho vojska. 1. 8. 1943 ho pridelili k pionierskemu práporu 11, s ktorým 16. 5. 1944 odišiel na vých. Slovensko k formujúcej sa Východoslovenskej armáde. Jeho rota pracovala na predsunutom pásme obrany v priestore Baligrod. SNP sa zúčastnil ako ženista a od 15. 9. 1944 bol veliteľom armádneho ženijného práporu, a od 1. 10. do 10. 10. 1944 veliteľom ženijného vojska 1. čs. armády na Slovensku. 1. 11. 1944 padol do nemeckého zajatia, z ktorého sa vrátil 5. 6. 1945. Už o dva dni sa prihlásil do čs. armády na prijímacej komisii v Bratislave a bol pridelený k veliteľstvu VIII. zboru a ustanovený za prednostu ženijnej služby. 1. 9. 1945 ho povýšili do hodnosti štábneho kapitána ženijného vojska. V období od 1. 10. 1946 do 30. 6. 1949 absolvoval Vojenskú akadémiu. 15. 7. 1949 ho premiestnili do Ženijného učilišťa v Litomeřiciach. 1. 9. 1949 sa stal organizačným dôstojníkom a 15. 3. 1950 bol ustanovený do funkcie profesora taktiky ženijného vojska, a 1. 1. 1951 sa stal náčelníkom školského a výcvikového odd. 25. 2. 1951 ho povýšili na mjr. ženijného vojska, 29. 4. 1954 na pplk. a až do 16. 10. 1954 zastával rôzne funkcie na školskom a výcvikovom oddelení ženijného učilišťa. Od 17. 10. 1954 pôsobil v rôznych funkciách v rámci Vojenskej katedry SVŠT, od 1. 1. 1968 bol náčelníkom vojenskej prípravy na Elektrotechnickej fakulte SVŠT, od 1. 11. 1968 v hodnosti plk. 31. 7. 1971 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania a preložený do zálohy.
Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol.: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 17. ISBN 978-80-89523-20-7
Po vzniku Slovenského štátu bol od 16. 3. 1939 veliteľom ženijnej roty v ženijnom pluku 1 v Bratislave, od 15. 6. 1939 v pionierskom pluku 1 v Trenčíne, od 1. 8. 1940 v hodnosti npor. a od 1. 10. 1940 pôsobil ako veliteľ pionierskej roty a zároveň mobilizačný dôstojník pionierskeho práporu 2 v Michalovciach. Prvú frontovú službu absolvoval v období 27. 6. – 14. 8. 1941. V období 1. 10. 1941 – 18. 6. 1942 bol veliteľ pionierskej roty pri armádnom pionierskom prápore v Novom Meste nad Váhom. Druhú frontovú službu absolvoval s pionierskou pracovnou rotou 12 v období 22. 6. 1942 až 17. 2. 1943. Medzitým, 8. 2. 1943, ho povýšili na stotníka pionierskeho vojska. 1. 8. 1943 ho pridelili k pionierskemu práporu 11, s ktorým 16. 5. 1944 odišiel na vých. Slovensko k formujúcej sa Východoslovenskej armáde. Jeho rota pracovala na predsunutom pásme obrany v priestore Baligrod. SNP sa zúčastnil ako ženista a od 15. 9. 1944 bol veliteľom armádneho ženijného práporu, a od 1. 10. do 10. 10. 1944 veliteľom ženijného vojska 1. čs. armády na Slovensku. 1. 11. 1944 padol do nemeckého zajatia, z ktorého sa vrátil 5. 6. 1945. Už o dva dni sa prihlásil do čs. armády na prijímacej komisii v Bratislave a bol pridelený k veliteľstvu VIII. zboru a ustanovený za prednostu ženijnej služby. 1. 9. 1945 ho povýšili do hodnosti štábneho kapitána ženijného vojska. V období od 1. 10. 1946 do 30. 6. 1949 absolvoval Vojenskú akadémiu. 15. 7. 1949 ho premiestnili do Ženijného učilišťa v Litomeřiciach. 1. 9. 1949 sa stal organizačným dôstojníkom a 15. 3. 1950 bol ustanovený do funkcie profesora taktiky ženijného vojska, a 1. 1. 1951 sa stal náčelníkom školského a výcvikového odd. 25. 2. 1951 ho povýšili na mjr. ženijného vojska, 29. 4. 1954 na pplk. a až do 16. 10. 1954 zastával rôzne funkcie na školskom a výcvikovom oddelení ženijného učilišťa. Od 17. 10. 1954 pôsobil v rôznych funkciách v rámci Vojenskej katedry SVŠT, od 1. 1. 1968 bol náčelníkom vojenskej prípravy na Elektrotechnickej fakulte SVŠT, od 1. 11. 1968 v hodnosti plk. 31. 7. 1971 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania a preložený do zálohy.
Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol.: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 17. ISBN 978-80-89523-20-7
