Major jazdectva Bartolomej HOLEC
Narodil sa 23. 8. 1895 v Krakovanoch, okres Piešťany (v niektorých prameňoch Kráľovany, okres Nové Mesto nad Váhom). Po absolvovaní gymnázia študoval na Obchodnej akadémii. V máji 1915 nastúpil do jednoročnej dobrovoľnej služby. Počas 1. svetovej vojny bojoval na rumunskom fronte a získal funkciu veliteľa roty v honvédskom pešom pluku 15 Trenčín. V roku 1921 bol prepustený do pomeru mimo činnej služby v hodnosti nadporučíka jazdectva v zálohe. V medzivojnovom období pracoval v civile ako bankový úradník a kontrolór Zväzu hospodárskych družstiev a verejných obilných skladíšť v Bratislave. Počas mobilizácie v roku 1938 bol povolaný do vojenskej činnej služby, no vzápätí bol demobilizovaný.
V máji 1939 vstúpil do zboru dôstojníkov jazdectva z povolania. V tom roku už pôsobil ako veliteľ vozatajskej eskadróny 1, ktorá bola súčasťou JPO 1 v Bratislave. Počas 2. svetovej vojny, v rokoch 1941 – 1942, bol v poli ako veliteľ posádky „Cyril“ v Mariupoli v hodnosti majora. Dňa 27. 3. 1942 bol odvolaný z poľa a prevzal velenie Jazdeckého priezvedného oddielu 1 („JPO 1“). V tejto funkcii vystriedal svojho dovtedajšieho nadriadeného podplukovníka jazdectva J. Veselého. Avšak už o necelý rok, 1. februára 1943, funkciu odovzdal a od tohto dátumu prevzal miesto veliteľa vozatajskej eskadróny 1 v JPO 1. Začiatkom marca 1943 bol odvelený k MNO s určením funkcie pre referát poštátnených domov. V apríli bol preložený do skupiny dôstojníkov konceptnej správy s vyšším vzdelaním. Slovenské národné povstanie ho zastihlo v kancelárskych službách MNO. Tak ako ostatných gážistov, aj jeho Nemci zaistili a držali vo väzbe. Ihneď po prepustení zažiadal o penzionovanie a 1. decembra 1944 bol daný do výslužby. Počas odboja ako civil udržiaval styky s ilegálnymi pracovníkmi, ukrýval ich a pomáhal im v činnosti. V povojnovom období, od začiatku roka 1948 bol znovu aktivovaný do zboru dôstojníkov čs. armády a nastúpil do činnej služby v kancelárii legionárov MNO ako referent V. skupiny pod velením prednostu MNO-Kleg. podplukovníka Ľ. Sýkoru. Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Text: PhDr. Milena BALCOVÁ, VHÚ – VHA
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 91. ISBN 978-80-89523-20-7.
V máji 1939 vstúpil do zboru dôstojníkov jazdectva z povolania. V tom roku už pôsobil ako veliteľ vozatajskej eskadróny 1, ktorá bola súčasťou JPO 1 v Bratislave. Počas 2. svetovej vojny, v rokoch 1941 – 1942, bol v poli ako veliteľ posádky „Cyril“ v Mariupoli v hodnosti majora. Dňa 27. 3. 1942 bol odvolaný z poľa a prevzal velenie Jazdeckého priezvedného oddielu 1 („JPO 1“). V tejto funkcii vystriedal svojho dovtedajšieho nadriadeného podplukovníka jazdectva J. Veselého. Avšak už o necelý rok, 1. februára 1943, funkciu odovzdal a od tohto dátumu prevzal miesto veliteľa vozatajskej eskadróny 1 v JPO 1. Začiatkom marca 1943 bol odvelený k MNO s určením funkcie pre referát poštátnených domov. V apríli bol preložený do skupiny dôstojníkov konceptnej správy s vyšším vzdelaním. Slovenské národné povstanie ho zastihlo v kancelárskych službách MNO. Tak ako ostatných gážistov, aj jeho Nemci zaistili a držali vo väzbe. Ihneď po prepustení zažiadal o penzionovanie a 1. decembra 1944 bol daný do výslužby. Počas odboja ako civil udržiaval styky s ilegálnymi pracovníkmi, ukrýval ich a pomáhal im v činnosti. V povojnovom období, od začiatku roka 1948 bol znovu aktivovaný do zboru dôstojníkov čs. armády a nastúpil do činnej služby v kancelárii legionárov MNO ako referent V. skupiny pod velením prednostu MNO-Kleg. podplukovníka Ľ. Sýkoru. Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Text: PhDr. Milena BALCOVÁ, VHÚ – VHA
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 91. ISBN 978-80-89523-20-7.
