Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Major jazdectva Juraj BÍLEJ

Aktualizované:
Narodil sa 25. decembra 1904 v Oliňove (Oleno'vo), okres Svaljava na Ukrajine. Po ukončení strednej školy absolvoval právnicky „dišpenz“.

Od 1. októbra 1924 vykonával vojenskú prezenčnú službu v pešom pluku 45 (čestný názov „Rumunsky“) v Chuste na Podkarpatskej Rusi, kde 23. marca 1926 úspešne absolvoval skúšku na dôstojníka čs. brannej moci v zálohe. Dňom 1. apríla 1926 bol ako čatár s dôstojníckou skúškou preložený do I. zálohy. K 1. januáru 1927 bol menovaný na podporučíka v zálohe a 1. januára 1929 povýšený na poručíka v zálohe. Následne ho k 15. októbru 1930 preložili do skupiny dôstojníkov jazdectva (jazd.) v zálohe, s predurčením do 2. švadróny (eskadróny) jazdeckého pluku 10 v Berehove, ktorý bol v roku 1934 redislokovaný do Mukačeva. Na nadporučíka jazdectva v zálohe Juraja Bíleja povýšili 1. januára 1934. V druhej polovici 30. rokov 20. storočia zastával občianske povolanie policajného riaditeľa v Chuste na Podkarpatskej Rusi.
Do roku 1938 vykonal rad pravidelných a dobrovoľných cvičení v zbrani a absolvoval viacero vojenských kurzov. Napríklad v roku 1935 spravodajský kurz v Prahe, v roku 1937 inštrukčný kurz pre dôstojníkov v zálohe v Užhorode a v auguste 1938 kurz pre veliteľov stredísk brannej výchovy (SBV) v Košiciach. V dôsledku všeobecnej mobilizácie čs. brannej moci bol npor. jazd. Juraj Bílej 23. septembra 1938 povolaný do vojenskej činnej služby. Ako spravodajský dôstojník pôsobil do 17. novembra 1938 v 2. spravodajskom oddelení štábu Hraničnej oblasti 42 (krycí názov „Karol“), so sídlom veliteľstva v Užhorode. V tomto mobilizačnom zaradení sa ako spoľahlivý dôstojník osvedčil veľmi dobre.

Spravodajský dôstojník

Po vzniku Slovenského štátu Juraja Bíleja 31. mája 1939 preložili do skupiny dôstojníkov jazdectva z povolania a súčasne ustanovili za čakateľa na služobné miesto v kategórii dôstojníkov absolventov Vojenskej akadémie. 31. januára 1940 bol prevedený do vojenskej služby v slovenskej brannej moci a zaradený ako spravodajský dôstojník 2. kategórie do III. eskadróny jazdeckého priezvedného oddielu 3 (JPO 3) v Humennom. Dňom 1. augusta 1940 ho povýšili na stotníka jazdectva a 21. augusta 1941 dočasne kmeňovo pridelili do Strediska remontného výcviku (SRV) v Liptovskom Svätom Mikuláši. Po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom, v júni 1941, sa ako veliteľ jazdeckej eskadróny priezvedného oddielu 11 v zostave Rýchlej divízie zúčastnil od 23. júna 1941 do 25. apríla 1942 poľného ťaženia slovenskej armády na východnom fronte. Od 15. januára 1943 bol Juraj Bílej ustanovený zastupovať veliteľa JPO 2 v Michalovciach a 1. júla 1943 ho povýšili na do hodnosti major jazdectva.
Od 6. mája 1944 prevzal velenie JPO 2 v rámci 1. divízie Východoslovenskej armády. Na východnom Slovensku sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. Spolupracoval najmä s partizánskymi oddielmi „Čapajev“ a „Pugačov“, ktorým dodával zbrane a muníciu. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania bola jeho jednotka, jazdecký priezvedný oddiel 2, premiestnená na poľskú stranu Duklianskeho priesmyku, kde podľa plánu Vojenského ústredia mala tvoriť predný voj pri spojení s jednotkami Červenej armády. V zmenenej situácii, počas odzbrojovania dvoch východoslovenských divízií nemeckou armádou 31. augusta 1944, sa Bílejovi podarilo so svojím oddielom prejsť k partizánskemu zväzku „Stalin“. Od 16. septembra 1944 velil samostatnému partizánskemu oddielu „Bílej“, ktorý pôsobil v rámci partizánskeho zväzku „Čapajev“. Po prechode na partizánsky spôsob boja mal Bílejov oddiel 113 mužov, k 10. septembru 1944 287 (z toho 12 dôstojníkov, 8 rotmajstrov a 267 mužov) a v druhej polovici septembra okolo 400 príslušníkov.

Partizánske operácie

Bojovú činnosť začal partizánsky oddiel 10. septembra 1944 po príchode rádiotelegrafistov
z 1. československého armádneho zboru v ZSSR, s ktorým nadviazal rádiotelegrafický kontakt. Odvtedy Bílejov oddiel operoval na základe rozkazov 2. spravodajského oddelenia štábu zboru, v ohraničenom priestore Medzilaborce – Humenné – Vranov nad Topľou – Giraltovce – Stropkov. Po vysadení plukovníka gšt. Viliama A. Talského na východnom Slovensku, ktorý vytvoril Veliteľstvo východnej vojenskej skupiny „Detvan“, nadviazal s ním major Bílej kontakt a podriadil sa jeho rozkazom. Pomáhal sústreďovať roztrúsené skupiny slovenských vojakov, ktorí pred odzbrojením odišli do hôr. V Slanských vrchoch a Ondavskej vrchovine sa Bílejov partizánsky oddiel so zväzkom „Čapajev“ podieľal na obrane partizánskych rajónov a odrážal útoky nemeckého protivníka, ktorý mal v tomto priestore úlohu likvidovať tamojšie partizánske základne. Koncom novembra 1944 sa Bílej s oddielom prebil z nemeckého obkľúčenia pri Ruskej Porube. Prešiel do Vihorlatu, kde nadviazal kontakt s jednotkami 4. ukrajinského frontu a zapojil sa do oslobodzovania Michaloviec 26. novembra 1944. V decembri 1944 sa major Bílej prihlásil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a 1. januára 1945 bol pridelený do 3. čs. samostatnej brigády, pod velením brigádneho generála Karla Klapálka. Dňa 7. januára 1945 prevzal funkciu veliteľa 5. poľného práporu 3. čs. samostatnej brigády. V boji pri oslobodzovaní Kapušian pri Prešove 21. januára 1945 utrpel ťažké zranenia, ktorým o dva dni neskôr, 23. januára, na brigádnej ošetrovni podľahol. Je pochovaný v obci Hrabkov v okrese Prešov. V roku 1946 bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy in memoriam.

Text: pplk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2012
 
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky