Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

plukovník Ján Lipský

Aktualizované:
Ján Lipský - portrét
Ján Lipský - portrét
Ján Lipský si získal svetové renomé predovšetkým ako kartograf. On sám sa však vždy považoval najmä za vojaka. Svedčí o tom aj jeho vlastnoručný životopis s názvom Memoriale, čiže Pamätný spis z 20. decembra 1825, kde sa vyjadril takto: „Volaniu vojny a jej skutočnej službe som predovšetkým zasvätil svoju existenciu.“

Ján Lipský sa narodil 10. apríla 1766 v Sedličnej (dnes časť obce Trenčianske Stankovce) pri Trenčíne v zemianskej rodine. Jeho predok Daniel Lipský, ktorý bol zástupcom richtára slobodného kráľovského mesta Trenčína, ziskal šľachtický titul roku 1649 od Ferdinanda III. Mladý Ján dostal základné vzdelanie doma. Bol nadaný a obľuboval prírodovedné predmety. V školskom roku 1776/77 navštevoval kalvínsku školu v Lučenci, potom bol rok u piaristov v Trenčíne a v rokoch 1779 – 1782 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave.

Po skončení stredoškolského štúdia odišiel na Vojenskú akadémiu Márie Terézie vo Viedenskom Novom Meste, kde však nepobudol dlho, lebo v rokoch 1782 – 1785 sa ako kadet zúčastňoval na práci vojenskej kartografickej komisie, ktorú viedol plukovník Andreas von Neu. Táto komisia vykonávala zememeračstvo pre tzv. prvé vojenské mapovanie monarchie. Od 4. decembra 1784 bol Ján Lipský zároveň vedený v stave (4.) husárskeho pluku podmaršala Martina von Graevena, skutočne tam slúžil v rokoch 1785 – 1786 a potom opäť pôsobil v zememeračskej komisii.

V bojoch na Balkáne

Na jeseň 1787, keď vypukla protiturecká vojna, sa Lipský vrátil k pluku, ktorý bol nasadený na bojisko v Chorvátsku. Na začiatku roka 1788 22-ročný kadet prešiel bojovým krstom pri Surduku, ktorý sa nachádza na polceste medzi Novým Sadom a Belehradom. Ocenením Lipského odvahy v boji bolo jeho povýšenie na vicekaprála (poddesiatnika) s účinnosťou od 4. februára, o 6 týždňov neskôr sa už stal riadnym kaprálom (desiatnikom). Ako veliteľ družstva sa Lipský zúčastnil na viacerých bojových akciách, či už to bol výpad do Valašska a šarvátky pri Oršovej a Karanšebeši, kde pod ním zostrelili koňa, alebo obliehanie Novej (Báčskej) Palanky v dnešnej Vojvodine, či vyčistenie Banátu od Turkov. Išlo pritom o neľahké boje, ktoré – ako zaznamenal sám Lipský – „nás stáli viacero stoviek mŕtvych, zranených ani nepočítajúc“.Ešte koncom roka 1788, presne 4. decembra, bol Lipský vymenovaný do prvej dôstojníckej hodnosti. Nasledujúci rok sa podporučík Lipský zúčastnil v zbore maršala Laudona na ťažení do Chorvátska proti skadarskému pašovi, ktorý trvale ohrozoval oblasť Vojenskej hranice. Potom krátko slúžil v oslobodenom Belehrade a po uzavretí prímeria v Ďurdeve zabezpečoval zásobovanie Smedereva.

Z Haliče do Porýnia

Po skončení protitureckej vojny (4.) husársky pluk, ktorého majiteľom sa stal podmaršal Siegbert Véčei, dislokovali do Haliče. Lipský bol zaradený v 1. plukovníckej švadróne, ktorá roku 1792 sídlila v Horodenke a potom v Zborove. Keď vypukla protifrancúzska vojna, dostal Véčeiov pluk rozkaz presunúť sa z Haliče do Porýnia, kde dorazil v januári 1794. Lipský, od 1. mája 1794 už v hodnosti nadporučíka, bol z pluku preložený do štábu podmaršala Véčeia. Vo funkcii podmaršalovho adjutanta s menšími prestávkami slúžil aj počas 2. koaličnej vojny, keď už bol kapitánom, a aj po vojne až do podmaršalovej smrti roku 1802. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že barón Véčei si svojho adjutanta veľmi obľúbil a v testamente ho chcel dokonca uprednostniť pred vlastným synom, neskorším generálom Augustínom Véčeiom, čo mu však Lipský vyhovoril.

Prestávky v štábnej či bojovej službe, ako aj v časoch, keď Véčei bol veliteľom Peštianskeho vojenského okruhu, Lipský venoval zbieraniu materiálu pre svoje veľké kartografické dielo. Od roku 1804 začal vydávať jednotlivé listy generálnej mapy Uhorska. Posledný list mapy vyšiel z tlačiarne roku 1808. Počas protifrancúzskej vojny roku 1805 kapitán Lipský bojoval ako veliteľ švadróny vo viacerých bitkách, okrem iného aj pri Slavkove 5. decembra 1805, kde – ako sa uvádza vo viacerých biografických lexikónoch – údajne utrpel zranenie. Sám Lipský v životopise výslovne uvádza, že sa na bitke pri Slavkove zúčastnil, zranenie síce nespomína, no zdôrazňuje, že sa v priebehu bitky dostal do sporu s plukovníkom Mohrom, ktorý sa mu vyhrážal odvolaním z funkcie.

Svedectvo dokumentov

Lipského účasť v bitke pri Slavkove a preukázanú chrabrosť, konkrétne vo funkcii veliteľa švadróny na bojovom úseku pri Telniciach, potvrdzuje aj viacero dokumentov, ktoré sú uložené vo Viedenskom vojnovom archíve i v Slovenskom národnom archíve. Tieto dokumenty, predložené Kapitule Radu Márie Terézie ako prílohy k návrhu na vyznamenanie (jeden z nich je priamo od palatína Jozefa Habsburského), jednoznačne svedčia o statočnosti a bojových zásluhách Jána Lipského aj počas vojny roku 1809. Napriek tomu – nevedno z akých dôvodov – mu najvyššie vojenské vyznamenanie monarchie neudelili. Tri medzivojnové mierové roky major Lipský slúžil v rôznych kútoch rozľahlej monarchie. Začiatkom roka 1806 bol z generálneho štábu uhorskej insurekcie prevelený k 4. husárskemu pluku, už v máji ho však preložili k 8. husárskemu pluku do Haliče, kde zastával funkciu veliteľa diviziónu (oddielu), ktorý mal 2 švadróny. Ani nie po roku, s účinnosťou od 3. februára 1807, bol Lipský preložený do 9. husárskeho pluku, dislokovaného v Srieme. Tu vypracoval plán organizácie plukovnej školy pre mladých dôstojníkov a kadetov. Od februára do októbra 1808 sa služobne zdržiaval v Pešti, kde dokončil svoju generálnu mapu a vypracoval k nej rozsiahly register názvov so zhruba 39 500 heslami. Počas 5. koaličnej vojny roku 1809 bol Lipský preložený do Budína na generálny štáb uhorského insurekčného vojska a zároveň povýšený do hodnosti podplukovníka. Zvýšil sa mu tým aj jeho dovtedajší ročný plat z 1 267 na 1 532 zlatých. Náčelník generálneho štábu podmaršal Gomez poslal Lipského do okolia Rábu, aby organizoval obrannú činnosť, výzvednú a prieskumnú službu, výstavbu fortifikácií. Okrem toho zasielal generálnemu štábu precízne situačné hlásenia.

Záver vojenskej kariéry

S účinnosťou od 4. októbra 1809 cisár František povýšil Lipského na plukovníka v 2. husárskom pluku, ktorému vtedy velil plukovník Leopold Geramb. Po jeho odchode na dlhodobú dovolenku koncom roka 1809 Lipský velil pluku 3 roky, čiže až do konca roka 1812. Počas veľkého ťaženia Napoleona do Ruska, keď sa po jeho boku do vojny zapojil aj početný expedičný zbor habsburskej armády vedený maršalom Karlom Schwarzenbergom, Lipského pluk bol dislokovaný ako záloha najprv v Černoviciach (Černovcy) a potom v Tarnopole. Dňa 1. januára 1813 Lipský, ktorý mal vtedy 47 rokov a odslúžil 30 rokov, požiadal o penzionovanie. Po čase sa však presťahoval do rodnej Sedličnej. Tu ho roku 1818 zastihla správa o jeho oficiálnom a definitívnom preradení do výslužby.

Ján Lipský zomrel v rodnej Sedličnej 2. mája 1826. Ako slobodomurár nechcel byť pochovaný na cirkevnom cintoríne, preto ho na jeho želanie, ktoré uviedol v testamente, pochovali vo vlastnej záhrade. Jeho hrob medzi dvoma lipami prikryli jednoduchou kamennou doskou so stručným nápisom.

Text: doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD.
Foto: portrét plukovníka Jána Lipského
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.11/2011 
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky