Práporčík Dušan Jaroslav KARDOSS
Narodil sa 8. augusta 1897 v Dolnom Kubíne v rodine vlastivedného pracovníka Alexandra a etnografky Drahotíny, rodenej Križkovej. Mal štyroch súrodencov. Základnú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, následne študoval na reálke v Kroměříži. Po maturite sa v roku 1914 zapísal na České vysoké učení technické v Prahe. Patril k vyznávačom česko-slovenskej spolupráce a slovanskej vzájomnosti.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny ho pre slovanofilské názory spolu s matkou vyšetrovala rakúska polícia. Pre protištátnu činnosť bol 19. novembra 1914 v Prahe zatknutý a v marci 1915 odsúdený na ročné väzenie. Najskôr ho väznili vo Viedni, na jar 1915 v Brne. Dňa 28. novembra 1915 bol odvedený do 25. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády v Lučenci. V hodnosti slobodníka bol v máji 1916 so svojím kmeňovým plukom odvelený na východný front, kde 28. júla prebehol na ruskú stranu. Ako jeden z prvých Slovákov vstúpil 4. augusta 1916 v Kyjeve do rodiaceho sa čs. legionárskeho vojska v Rusku. V hodnosti strelec bol zaradený do stavu záložnej roty 1. čs. streleckého pluku Majstra Jána Husa operujúceho v zostave 101. pešej divízie 8. ruskej armády. Od 28. augusta 1916 pôsobil ako príslušník 2. roty 1. čs. streleckého pluku. Dobrovoľne sa hlásil do prieskumných akcií. Padol v boji s nepriateľom pri nočnej prieskumnej hliadke 8. novembra 1916 na rieke Stochod pri obci Vitoniž vo vtedajšej Volynskej gubernii na Ukrajine. Pochovali ho v dedinke Trysten neďaleko ukrajinského mesta Luck.
Posmrtne bol Dušan Jaroslav Kardoss za osobnú statočnosť 15. februára 1917 vyznamenaný ruským Rádom svätého Juraja 4. triedy (Орден Святого Георгия IV степень) a neskôr povýšený do hodnosti práporčík in memoriam. Bývalý príslušník čs. légií v Rusku a minister národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky Ferdinand Čatloš redigoval o ňom autobiografiu Dušan Jaroslav Kardoss – na pamiatku 10. výročia jeho hrdinskej smrti, ktorá vyšla nákladom Nezávislej jednoty čs. legionárov v Prahe v roku 1927. V tom istom roku bola Kardossovi na rodnom dome v Dolnom Kubíne odhalená aj pamätná tabuľa. Jeho priateľ z detstva, novinár a redaktor Miloš Kolesár, uverejnil 22. novembra 1936 v periodiku Slovenský východ článok Hrdina. Dušan Jaroslav Kardoss.
Text: pplk. Mgr. Miloslav ČAPLOVIČ, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: VÚA-VHA Praha, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.12/2010
Popiska k fotografii:
Generál Rudolf Medek, riaditeľ Pamätníka odboja (predchodca VHÚ), reční pri odhalení pamätnej tabule padlému čs. legionárovi Dušanovi Jaroslavovi Kardossovi na jeho rodnom dome. Dolný Kubín, 28. október 1927
Po vypuknutí 1. svetovej vojny ho pre slovanofilské názory spolu s matkou vyšetrovala rakúska polícia. Pre protištátnu činnosť bol 19. novembra 1914 v Prahe zatknutý a v marci 1915 odsúdený na ročné väzenie. Najskôr ho väznili vo Viedni, na jar 1915 v Brne. Dňa 28. novembra 1915 bol odvedený do 25. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády v Lučenci. V hodnosti slobodníka bol v máji 1916 so svojím kmeňovým plukom odvelený na východný front, kde 28. júla prebehol na ruskú stranu. Ako jeden z prvých Slovákov vstúpil 4. augusta 1916 v Kyjeve do rodiaceho sa čs. legionárskeho vojska v Rusku. V hodnosti strelec bol zaradený do stavu záložnej roty 1. čs. streleckého pluku Majstra Jána Husa operujúceho v zostave 101. pešej divízie 8. ruskej armády. Od 28. augusta 1916 pôsobil ako príslušník 2. roty 1. čs. streleckého pluku. Dobrovoľne sa hlásil do prieskumných akcií. Padol v boji s nepriateľom pri nočnej prieskumnej hliadke 8. novembra 1916 na rieke Stochod pri obci Vitoniž vo vtedajšej Volynskej gubernii na Ukrajine. Pochovali ho v dedinke Trysten neďaleko ukrajinského mesta Luck.
Posmrtne bol Dušan Jaroslav Kardoss za osobnú statočnosť 15. februára 1917 vyznamenaný ruským Rádom svätého Juraja 4. triedy (Орден Святого Георгия IV степень) a neskôr povýšený do hodnosti práporčík in memoriam. Bývalý príslušník čs. légií v Rusku a minister národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky Ferdinand Čatloš redigoval o ňom autobiografiu Dušan Jaroslav Kardoss – na pamiatku 10. výročia jeho hrdinskej smrti, ktorá vyšla nákladom Nezávislej jednoty čs. legionárov v Prahe v roku 1927. V tom istom roku bola Kardossovi na rodnom dome v Dolnom Kubíne odhalená aj pamätná tabuľa. Jeho priateľ z detstva, novinár a redaktor Miloš Kolesár, uverejnil 22. novembra 1936 v periodiku Slovenský východ článok Hrdina. Dušan Jaroslav Kardoss.
Text: pplk. Mgr. Miloslav ČAPLOVIČ, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: VÚA-VHA Praha, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.12/2010
Popiska k fotografii:
Generál Rudolf Medek, riaditeľ Pamätníka odboja (predchodca VHÚ), reční pri odhalení pamätnej tabule padlému čs. legionárovi Dušanovi Jaroslavovi Kardossovi na jeho rodnom dome. Dolný Kubín, 28. október 1927