Stotridsaťmilimetrový raketomet vzor 51

Aktualizované: 15. Február 2012 —

Stotridsaťmilimetrový raketomet vzor 51 je delostrelecká 32-hlavňová reaktívna zbraň bez spätného rázu a záklzu pri streľbe. Určená je na podporu pozemných vojsk na ničenie plošných cieľov, sústredenej živej sile, ľahko pancierovanej techniky a dôležitých objektov do vzdialenosti 8,2 km sústredenou paľbou. Jeho prednosťou je rýchla príprava na streľbu, jednoduchá obsluha a dobrá priechodnosť v teréne. Raketomet je namontovaný na podvozku automobilu Praga V3S. Môže viezť maximálne 98 kusov nábojov a jeho akčný rádius je 600 km.

130 mm raketomet vz. 51 s evidenčným číslom 581 278 tvorí súčasť zbierkového fondu piešťanského vojenského historického múzea. Bol vyrobený v roku 1952 vo vtedajších Závodoch 9. mája Trenčín-Kubrá. V rokoch 1953 až 1954 bol raketomet uložený v 1. delostreleckej základni. Neskôr ho prevzala do výzbroje 15. strelecká divízia a po reorganizácii v roku 1958 bol raketomet znova uložený. Od roku 1962 až do roku 1970 bol vo výzbroji delostreleckého pluku v Senici. Na jar 1972 ho prevzal vojenský útvar Žamberk, v roku 1978 útvar v Tábore a neskôr delostrelecký útvar Jaroměř. Tu bol uložený až do konca roka 1992. Začiatkom roka 1993 v rámci delenia federálnej čs. armády prevzal raketomet vojenský útvar Moldava nad Bodvou, ktorý ho koncom septembra 1993 odovzdal vznikajúcemu vojenskému múzeu.

Československý raketomet

Vývoj 130 mm salvového raketometu na rotačné strely sa začal v Škodových závodoch Plzeň koncom marca 1949. Do konca roku vyrobila Škodovka prototyp raketometu s trojvrstvovým zásobníkom, ktorý začiatkom roka 1950 prešiel sériou podnikových skúšok. Skúšky ukázali potrebu zosilnenia lafety raketometu a úpravu elektrického odpaľovania. Medzitým bol vyrobený druhý prototyp raketometu so šesťvrstvovým zásobníkom. V máji 1950 minister národnej obrany rozhodol o zastavení ďalších prác na raketomete, pretože nebol unifikovaný so sovietskou technikou. Až po odporúčaní sovietskych poradcov pôsobiacich na veliteľstve delostrelectva, ktorí sa zúčastnili na jeho skúškach, boli práce znovu obnovené. Vo vývoji sa nepokračovalo v Plzni, ale v Trenčíne, kde časť plzenskej konštrukčnej kancelárie v lete 1950 presťahovali. Na jeseň 1950 uskutočnili skúšky s upraveným raketometom a novým strelivom, ktorého riešiteľom bol Rudolf Vopat. Skúšky ukázali, že sa podstatne zlepšili základné bojové vlastnosti raketometu. Nárastom rýchlosti strely z 320 m.s^-1 na 410 m.s^-1 a hmotnosťou strely z 21,2 kg na 24,6 kg sa zvýšil nielen jej dostrel, ale aj samotný účinok. Skúšobná komisia ďalej vysoko ohodnotila skutočnosť, že každá raketnica so zadným prstencom tvorila samostatnú jednotku schopnú paľby aj za situácie, keď ostatné raketnice boli vyradené z činnosti. V závere roka 1950 a na jar 1951 sa s raketometom na vozidle Studebacker vykonali jazdno-technické skúšky. Počas nich sa v ťažšom a menej únosnom teréne prejavila nedostatočná priechodnosť vozidla. Preto sa v apríli 1951 uskutočnili jazdné skúšky raketometu na vozidle Tatra T-128. Ukázali, že T-128 síce nie je ideálnym vozidlom, ale v porovnaní so Studebackerom je spôsobilejšie na jeho dopravu. Na základe toho bol v lete 1951 zavedený do výzbroje čs. armády 32-hlavňový raketomet pod označením vzor 51. Bol určený na hromadné paľby na väčšie priestory, na umlčovanie a ničenie živej sily protivníka, na ničenie postavení protivníka a jeho palebných prostriedkov, ako aj na likvidáciu zákopov a poľných opevnení. Začiatkom roka 1952 prebehli porovnávacie skúšky raketometov vz. 51 s trojvrstvovým a šesťvrstvovým zásobníkom. Ako vhodnejší sa ukázal trojvrstvový zásobník.

Najvhodnejšia bola Praga V3S

Koncom roka 1952 bolo rozhodnuté montovať raketomet vz. 51 na podvozok terénneho automobilu Praga V3S. Ukázalo sa to ako šťastné rozhodnutie. Výrobu raketometov vz. 51 v rokoch 1953 až 1957 zabezpečoval najskôr Závod 9. mája Trenčín-Kubrá a neskôr Závody K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom. Za toto obdobie prevzala čs. armáda do svojej výzbroje asi 470 kusov raketometov vz.51. Tie boli spočiatku organicky začlenené do raketometných oddielov streleckých, mechanizovaných a tankových divízií, ako aj do raketometných oddielov delostreleckých brigád. Od roku 1959 tvorili raketomety vz. 51 základ výzbroje raketometných oddielov motostreleckých a tankových divízií, od roku 1961 tiež raketometných batérií motostreleckých plukov a od roku 1967 raketometných čiat motostreleckých práporov. Od konca 70. rokov 20. storočia boli raketomety vo výzbroji raketometných oddielov tankových plukov a raketometných batérií motostreleckých plukov. Začiatkom 90. rokov 20. storočia sa začalo s ich vyraďovaním z výzbroje armády. Po roku 1993 časť raketometov prevzala v rámci delenia bývalej čs. armády aj Armáda SR, ktorá ich postupne na základe zmluvy o Konvenčných ozbrojených silách v Európe zlikvidovala.

Hlavné takticko-technické údaje

Raketomet vz. 51
kaliber	130 mm
počet raketníc	32 kusov
počet vodiacich líšt	4 kusy
dĺžka raketnice	1,0 m
námer mimo kabínu	0° až 50°
rozsah odmeru	240°
max. dostrel	8 200 m
hmotnosť raketometu bez striel	1 618 kg
hmotnosť raketometu a vozidla	8 900 kg
Vozidlo PV3S
dĺžka	6 910 m
šírka	2 320 m
výška	2 800 m
typ motora	T-912
výkon motora	70 kW
maximálna rýchlosť na ceste	60 km.h^-1
priemerná rýchlosť v teréne	23 km. h^-1
akčný rádius	600 km
obsluha	1+4 osoby