Ťažký nákladný terénny valníkový automobil T-111N
Požiadavku na zavedenie upraveného valníka T-111 do výzbroje čs. armády predložili na porade NGŠ začiatkom roka 1951 veliteľ delostrelectva a náčelník automobilovej a traktorovej správy v súvislosti s potrebami zavádzania novej delostreleckej, obrnenej a špeciálnej ťažkej techniky do výzbroje čs. armády.
LEPŠIA AKO CIVILNÁ VERZIA
Na základe tejto žiadosti odovzdalo MNO – ATS vývojovému oddeleniu n. p. TATRA Kopřivnice technicko-taktické požiadavky na ťažký terénny automobil stavaný na báze civilného vozidla T-111. Vývojové a konštrukčné práce na novej Tatre rýchlo napredovali. Na jar 1952 sa začala stavba prototypu. Ten mal pre toto obdobie charakteristické uloženie motora so spojkou, pevne spojenú cez prírubu na prevodovú skriňu, pričom celý agregát (motor + spojka + prevodová skriňa) bol umiestnený nad rozvodovkou prednej hnacej nápravy, a prenos krútiaceho momentu z prevodovky do centrálnej rúry bol riešený prídavným prevodom, ktorý bol zložený z dvojstupňovej riaditeľnej redukcie s vloženými medzikolesami. Všetky nápravy boli hnacie, spojené s centrálnou rúrou. Novinkou boli rovné výstupky na predných blatníkoch, ktoré sa využívali ako sedadlá pre vzdušných pozorovateľov. Na pridŕžanie sa používali držadlá na kapote. Prototyp bol ďalej vybavený navíjacím zariadením na samovyslobodzovanie, a maskovacím svetlometom Notek. V období od júla do polovice augusta 1952 prešiel spojenými podnikovými a kontrolnými skúškami, pri ktorých uspel. Na základe tejto skutočnosti bol koncom augusta odovzdaný do vojskových skúšok a špeciálnych porovnávacích skúšok s nákladným automobilom T-111 v civilnom variante. Pre lepšiu priechodnosť v málo únosnom teréne pri použití vozidla s vlekom a pre potreby ženijného vojska bol užitočný náklad obmedzený na 5 ton. Komisionálne bolo odporučené na prototype pred zavedením do armády vykonať úpravy, medzi ktoré patrilo napríklad:• odstránenie vnikania vody do podvozka,
• zavedenie navijaka na všetky vozidlá,
• zapustenie stúpačiek do boku karosérie,
• upravenie predného aj zadného závesného čapu,
• odstránenie kmitania kolies prednej nápravy pri dobrzďovaní.
Skúšky sa uskutočnili v septembri 1952. Snahou bolo vyskúšať vozidlo pri rôznych klimatických podmienkach (nebolo preskúšané v zimných podmienkach) a preveriť jeho brodivosť do hĺbky 90 cm. V rámci skúšok bol prototyp porovnaný s civilným vozidlom T-111. Skúšky potvrdili očakávané vlastnosti vojenskej Tatry, ktorá dosiahla o 20 percent lepšie výsledky ako civilný variant. Pozitívne výsledky vojskových a porovnávacích skúšok znamenali, že prototyp pod označením T-111N bol koncom roka 1952 zavedený do výzbroje čs. armády.
TATRA 111N
Sériová výroba sa rozbehla v Tatre Kopřivnici začiatkom roka 1953 a s drobnými konštrukčnými úpravami trvala až do roku 1962. Za toto obdobie prevzala čs. armáda cca 2 000 ks vozidiel tohto typu. Boli nimi prednostne vybavované delostrelecké, mechanizované i tankové útvary a zväzky. Od polovice päťdesiatych rokov 20. storočia ich postupne dostávali ženijné, automobilové, letecké a ďalšie vojskové útvary a zariadenia čs. armády. S postupným sťahovaním T-111N od prvosledových útvarov a zväzkov sa začalo v prvej polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia. Vozidlá boli po opravách uložené dočasne v centrálnych skladoch, odkiaľ boli postupne odovzdávané do civilného sektora. V roku 1980 sa v ČSĽA už nenachádzalo žiadne vozidlo T-111N.TAKTICKO - TECHNICKÉ ÚDAJE VOZIDLA T-111N
Dĺžka 8 300 mmŠírka 2 500 mm
Výška vozidla s plachtou
- zaťažené 2 880 mm
- nezaťažené 3 000 mm
Brodivosť 800 mm
Ložná plocha:
- dĺžka 5 000 mm
- Šírka 2 340 mm
- plocha 11,7 m2
Hmotnosť vozidla:
- pohotovostná bez vodiča 9 150 kg
Nosnosť vozidla + 3 osoby 10 300 kg
Maximálna rýchlosť:
- na ceste 61,5 km/h
- v teréne 25,6 km/h
Najväčší dovolený počet prepravovaných osôb 40
Text: Anton Ščasnovič, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 10/2009
