Vyznamenania Veľkej vojny
Bol inšpirovaný vyšším vyznamenaním, Radom sv. Juraja, ktoré existovalo už od roku 1769. No len pre dôstojníkov minimálne v hodnosti plukovníka. Do roku 1856 bolo toto vyznamenanie udeľované iba v jednom stupni.
Georgijevský kríž
V období vlády cára Alexandra I. od 13. februára 1807 do roku 1826 bolo udelených 46 527 kusov Kríža sv. Juraja a za vlády cára Mikuláša I. od roku 1826 do 18. februára 1855 ďalších 57 706. Dňa 19. marca 1856 sa nariadením cára Alexandra II. zmenil štatút Kríža sv. Juraja. Počas Krymskej vojny (1853 – 1856) si velitelia uvedomili, že vojak, ktorý už získal kríž, strácal motiváciu.Preto bolo vyznamenanie rozdelené na štyri stupne. Prvý stupeň bol najvyšším a predstavoval ho zlatý kríž nosený na stuhe s mašľou. Druhý stupeň predstavoval zlatý kríž nosený na stuhe bez mašle, tretí stupeň tvoril strieborný kríž nosený na stuhe s mašľou a napokon štvrtý stupeň tvoril strieborný kríž nosený na stuhe bez mašle. Cár Alexander II. určil, že kríže sa musia vyrábať zo zlata a striebra. Desiateho augusta 1913 bolo na základe rozhodnutia Mikuláša II. vyznamenanie oficiálne pričlenené k Radu sv. Juraja a premenované na Kríž sv. Juraja (Georgijevský kríž). Od januára 1917 sa už nevyrábalo zo zlata a striebra, ale len z pozláteného, resp. postriebreného kovu.
Po revolúcii v roku 1917 sa Kríž sv. Juraja ako prejav mimoriadnej chrabrosti a hrdinstva mohol udeliť aj dôstojníkovi. Získali ho aj dvaja čs. legionári, generál Radola Gajda a pplk. Karel Vašátko. Vyznamenanie Kríž sv. Juraja zaniklo spolu s Radom sv. Juraja po podpísaní tzv. Brest-litovského mieru medzi Ruskom a Centrálnymi mocnosťami v marci 1918. Opätovne bolo zavedené až v roku 1992 po rozpade Sovietskeho zväzu.
Kríž sv. Juraja sa ešte v 20. rokoch 20. storočia po svojom oficiálnom zániku vyrábal z postriebreného kovu, resp. bronzu aj v Československu. Boli ním dekorovaní predovšetkým čs. legionári z bojov v Rusku. Udelenie tohto vyznamenania znamenalo pre jeho držiteľa mnoho výhod. Najdôležitejšími boli vyšší žold a oslobodenie od telesných trestov, ktoré boli v ruskej armáde veľmi časté a tvrdé.
Pamätný odznak Zborov
Pamätný odznak Zborov vydali pri príležitosti 20. výročia bitky pri Zborove (územie dnešnej Ukrajiny) 1. a 2. júla 1917. Predstavovala súčasť ruskej ofenzívy, ktorá prebiehala 1. až 19. júla 1917 medzi ruskými (VII., VIII. a XI. armáda) vojskami a nemeckými (Južná armáda) a rakúsko-uhorskými (III. a VII. armáda) silami.Československej streleckej brigáde, ktorú tvorilo približne 3 500 legionárov zaradených do troch plukov, pripadla úloha na jednom vedľajšom smere napadnúť rakúsko-uhorské obranné postavenia pri Zborove. Proti čs. legionárom stáli jednotky plukov 32. rakúsko-uhorskej pešej divízie a jednotky pešieho pluku č. 35 (tzv. plzenský) a č. 75 (tzv. jindřichohradecký) 19. rakúsko-uhorskej pešej divízie. Legionárom sa podarilo drvivým útokom preraziť štyri línie obranných pozícií rakúsko-uhorských vojsk až do hĺbky päť kilometrov.
Ešte v priebehu delostreleckej prípravy boli ťažko ranení vojaci Jan Syrový a Otakar Husák, ktorí sa neskôr stali významnými čs. generálmi. V bitke bojoval na strane legionárov aj Ludvík Svoboda, pričom na strane rakúsko-uhorských vojsk údajne stál proti nemu Klement Gottwald. Úspešné vystúpenie československých legionárov v bitke pri Zborove ocenilo aj velenie cárskej armády. Čs. pluky boli označené čestným názvom Pluky 18. júna (na tento deň totiž podľa juliánskeho kalendára pripadal začiatok ofenzívy) a zároveň si mohli na svoje bojové zástavy pripevniť čestné georgijevské stuhy. Ruská dočasná vláda zrušila všetky obmedzenia, ktoré dovtedy na území Ruska bránili formovaniu nových jednotiek čs. legionárov zo slovenských a českých vojnových zajatcov.
Základom pamätného odznaku Zborov vyrobeného z mosadze je časť bojovej zástavy so stuhou. Na nej je nápis: ZBOROV 1917 – 1937. Spodná časť odznaku je tvorená stuhou s nápisom: BDIEME, SPOMÍNAME, PRACUJEME. Na reverznej strane odznaku je dvojradový nápis výrobcu: MINCOVNA (hore) a KREMNICA (dole).
Text: Peter Holík (VHÚ – VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 2/2019.
