Vzdušný bojovník

Viacúčelový bojový vrtuľník Mi-24 je sovietskej výroby. Prvý prototyp vzlietol 19. septembra 1969 a do výzbroje Sovietskej armády bol zaradený v roku 1971. Vrtuľník je určený predovšetkým na ničenie tankov, jednotlivých, pohyblivých a stacionárnych, obrnených a neobrnených pozemných cieľov raketovou, kanónovou a bombovou výzbrojou, pri priamej viditeľnosti cieľa až do vzdialenosti 4 000 m. 
Vrtuľník je účinným manévrovým palebným prostriedkom na priamu podporu pozemných vojsk na línii dotyku s protivníkom alebo bližšej taktickej hĺbke. Pancierovanie dôležitých častí vrtuľníka poskytuje ochranu proti pechotným zbraniam protivníka a pretlaková kabína umožňuje prekonávanie zamorených priestorov. V prípade potreby sa môže použiť na vysadzovanie taktických výsadkov, alebo na prepravné a záchranné úlohy. Vzhľadom na vybavenie je vrtuľník určený na denné, v stanovenom rozsahu, aj nočné bojové operácie a na operácie v sťažených poveternostných podmienkach.

Vrtuľník je celokovovej konštrukcie, s klasickým usporiadaním, s jedným päťlistovým, hlavným (nosným) a trojlistovým, vyrovnávacím rotorom, dvojmiestnou pilotnou kabínou tandemového usporiadania, s miernym prevýšením (kapitán vrtuľníka – zadná kabína, operátor zbraňových systémov – predná kabína). Nákladný priestor je určený maximálne pre 8 osôb alebo 1 500 kg prepravovaného nákladu. Pohonná jednotka, tvorená dvojicou turbohriadeľových prúdových motorov TV3-117 spolu s hlavným reduktorom VR-24, je uložená nad trupom.
Na pristátie, rolovanie a parkovanie vrtuľníka slúži trojbodový kolesový, zaťahovací podvozok čelového typu, doplnený o chvostovú ostrohu. Po stranách strednej časti trupu vrtuľníka sú umiestnené sklonené samonosné krídla, so šiestimi závesnými bodmi, určenými na podvesenie leteckej výzbroje. Krídla pri vyššej rýchlosti letu odľahčujú zaťaženie nosného rotora a zvyšujú stabilitu vrtuľníka. Základná výzbroj vrtuľníka je tvorená vpredu umiestneným leteckým, rotačným, štvorhlavňovým 12,7 mm guľometom 9A624 (JaKB-12,7), s palebným priemerom 1 470 nábojov, namontovaným v pohyblivom streleckom stanovišti USPU-24. Na koncoch krídiel sú umiestnené vypúšťacie zaradenia 2P32M/40K štyroch protitankových riadených striel (PTRS) 9M17PFalanga systému 3K11 Falanga-P, (AT-2C Swatter C) s poloautomatickým rádiopovelovým navádzaním, (navádzací systém Raduga – F).
Na ostatných štyroch vnútorných závesníkoch BD3-57Kr-V môže byť podvesená bombová a neriadená raketová letecká výzbroj max. do celkovej hmotnosti 1 500 kg. Vrtuľník je vybavený dvoma výmetnicami signálnych nábojov EKSR-46 a štyrmi výmetnicami klamných cieľov ASO-2V-1 pre 4 x 32 ks IČ nábojov PPI-26-1.

V 70. rokoch minulého storočia boli vo výzbroji ČSĽA na priamu leteckú podporu boja pozemného vojska len vrtuľníky Mi-4, vyzbrojované neriadenými leteckými raketami JRRO-130, S-5K a vrtuľníky Mi-8, vyzbrojované neriadenými leteckými raketami S-5K. Vrtuľníky Mi-4, ktoré boli vo výzbroji od roku 1961, už boli morálne zastarané, s malou rýchlosťou, únosnosťou, bez pancierovania a s nízkou bojovou účinnosťou. V roku 1978 prišli do čs. armády prvé štyri vrtuľníky Mi-24D. Dostal ich 51. vrtuľníkový pluk v Prostějove. Československo nakúpilo spolu 28 vrtuľníkov Mi-24D. V expozícii Vojenského historického múzea v Piešťanoch sa nachádza vrtuľník Mi-24D výr. č. M340100. Bol vyrobený 19. júna 1980 v bývalom Sovietskom zväze. Lietal s imatrikulačným číslom 0100. Pôsobil v Prostějove, neskôr v Plzni a po rozdelení armády ČSFR v Prešove. Vrtuľník bol z prevádzky OS SR vyradený v auguste 2005. V priebehu 25 rokov prevádzky vykonal 5667 vzletov, počas ktorých nalietal 2066 hodín a 11 minút.