Generálmajor vo výslužbe Andrej BENKA-RYBÁR

Narodil sa 15. 10. 1914 v Bardejove. V rokoch 1925 – 1929 navštevoval Meštiansku školu v Bardejove. V rokoch 1930 – 1935 študoval na Vysokej hospodárskej škole v Košiciach. Prezenčnú vojenskú službu začal vykonávať ako vojak ašpirant 1. 10. 1935 v pešom pluku 45 v Chuste. Dňa 1. 2. 1937 bol vymenovaný do hodnosti podporučíka prezenčnej služby, 1. 10. 1937 bol preložený do I. zálohy a prijatý do ďalšej dobrovoľnej činnej služby. V polovici januára 1938 ho ustanovili do funkcie veliteľa čaty. V apríli 1938 si predĺžil záväzok na ďalšiu dobrovoľnú službu a v októbri 1938 zotrval v činnej službe na základe mobilizácie. Do pomeru mimo činnú službu bol prepustený v polovici decembra 1938. 

Po vzniku Slovenského štátu bol prijatý do slovenskej armády. 15. 5. 1939 preložený do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania v hodnosti poručíka pechoty. Na konci novembra 1939 bol ustanovený do funkcie dočasného veliteľa roty. Do hodnosti nadporučíka pechoty bol povýšený 1. 8. 1940. O dva mesiace ho premiestnili do pešieho pluku 5 v Levoči ako veliteľa roty. Na začiatku marca 1941 bol premiestnený do štábnej roty pešieho pluku 1. V apríli 1941 ho ustanovili za veliteľa čaty. V polovici júna 1941 sa stal veliteľom kanónovej batérie. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR odišiel do poľa ako veliteľ 4. roty pešieho pluku 1. Z východného frontu sa vrátil na konci druhej dekády augusta 1941 a prevzal funkciu dočasného veliteľa horskej kanónovej batérie, potom predsedu správy budov v kasárňach na Mlynských Nivách v Bratislave. Pred koncom novembra 1941 bol pridelený do pešieho pluku 4 na cvičenie záložníkov ako veliteľ kurzu. Vo februári 1942 sa stal veliteľom 4. guľometnej roty strážneho práporu a veliteľom kasární Mlynské Nivy. Druhýkrát odišiel do poľa v marci 1942, tentoraz k Zaisťovacej divízii na okupované územie Ukrajiny, kde bol ustanovený za veliteľa 8. roty pešieho pluku 101. Dňom 1. 1. 1943 ho povýšili do hodnosti stotníka pechoty. Po návrate na Slovensko sa vo februári 1943 stal veliteľom 4. roty strážneho práporu a veliteľom kasární Mlynské Nivy v Bratislave. O necelý mesiac neskoršie prevzal funkciu telovýchovného dôstojníka pluku a na začiatku júna sa stal dočasným veliteľom náhradného práporu pešieho pluku 1 a veliteľom posádky v Trnave. V tejto posádke sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. V spolupráci s povstaleckým veliteľom posádky, za ktorého ilegálne Vojenské ústredie určilo npor. pech. K. Fraňa, sa podieľal na zorganizovaní jej prechodu do SNP. V zmysle nariadenia slovenskej vlády č. 215/1944 za účasť v SNP bol  dňom 20. 10. 1944 prepustený zo zboru dôstojníkov z povolania a súčasne mu bola odňatá vojenská hodnosť. Nasledujúcim dňom bol preložený do I. zálohy ako strelník v zálohe. 

V 1. čs. armáde na Slovensku pôsobil od 9. 9. do 10. 10. 1944 vo funkcii veliteľa 23. pešieho práporu „Dunaj“ III. taktickej skupiny. Zúčastnil sa bojov pri Hronskom Beňadiku, Horných Hámroch, Žarnovici, Kremnici, Hronskej Dúbrave a Dobrej Nive. S účinnosťou od 28. 10. 1944 bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána pechoty. Na začiatku novembra 1944 padol do nemeckého zajatia a dostal sa do zajateckého tábora v Lamsdorfe. Oslobodený bol 8. 5. 1945.

Po návrate do vlasti bol prijatý do čs. armády a na začiatku augusta 1945 ustanovený za veliteľa náhradného práporu pešieho pluku 23 v Trnave. Tu ho 6. 2. 1947  povýšili do hodnosti majora pechoty. Na konci septembra 1947 bol premiestnený do pešieho pluku 39 v Bratislave a ustanovený za mobilizačného dôstojníka pluku. V júni 1948 sa stal veliteľom náhradného práporu tohto pluku. V r. 1950 absolvoval v Prahe kurz veliteľov vojskových telies. V r. 1950 – 1952  vykonával funkciu zástupcu veliteľa a neskoršie veliteľa 36. pešieho (od 1951 mechanizovaného) pluku v Šumperku. Jeho ďalšia profesionálna kariéra v rokoch 1952 – 1958 bola spojená s vykonávaním funkcie učiteľa na katedre tankových a mechanizovaných vojsk vo Vojenskej akadémii (od mája 1953 Vojenská akadémia Klementa Gotwalda) v Prahe. Hodnosť podplukovníka získal v roku 1954. V r. 1958 – 1961 pôsobil vo funkcii  pomocníka náčelníka oddelenia pre bojovú prípravu na Krajskej vojenskej správe v Hradci Králové a Bratislave. V roku 1961 bol v hodnosti plukovníka preradený do zálohy. 

V civile sa zamestnal ako organizačný pracovník, vedúci sekretariátu Laboratória pôdoznalectva v Bratislave. 

Pri príležitosti 50. výročia SNP ho prezident SR dňa 25. 8. 1994 vymenoval do hodnosti generálmajor vo výslužbe. Zomrel 25. 2. 2002 v Bratislave.

Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 21-22. ISBN 978-80-89523-20-7.