77. výročie prvého bombardovania Bratislavy

B 24 nad Bratislavou 16.6.1944 original USAAF
16.06.2021
16. júna 2021 si pripomíname už 77. výročie prvého bombardovania Bratislavy americkým vojenským letectvom, keď civilné obyvateľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky po prvýkrát počas druhej svetovej vojny spoznalo takpovediac na „vlastnej koži“ hrôzy leteckej vojny.

Bojový let amerických bombardérov 47. bombardovacieho krídla 15. americkej leteckej armády sa začal krátko pred šiestou hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator 98. bombardovacej skupiny. Ich úlohou, ako aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín 47. bombardovacieho krídla 15. americkej leteckej armády, bolo vykonať bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov APOLLO, ako aj na ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru. Bombardovací nálet amerického letectva nebol náhodný, pretože bratislavská „Apolka“ sa podieľala cca 1,3-percenta na produkcii nemeckej Ríše, a podľa americkej rozviedky sa zaraďovala medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe mimo oblasť rumunskej Ploieşti. Takže v rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom s ropnými produktmi pre nemeckú armádu, ako aj pre armády ich spojencov, sa tento významný vojenský cieľ nemohol dostať mimo záujem plánovačov leteckých útokov.

Mohutný americký bombardovací zväz tvorilo 168 bombardérov, z ktorých viac než 150 zaútočilo po štyroch hodinách letu na bratislavskú rafinériu APOLLO, Zimný prístav a železničný most gen. Milana Rastislava Štefánika cez rieku Dunaj. Civilné obyvateľstvo Slovenska po prvýkrát počas druhej svetovej vojny spoznalo takpovediac na „vlastnej koži“ hrôzy leteckej vojny. Podľa historických záznamov o 10.11 h, podľa iných o minútu neskôr, zhodila prvá vlna 38 bombardérov z 376. bombardovacej skupiny 89,5 ton vážiaci smrtonosný náklad na lokalizovaný cieľ, tzn. na areál rafinérie minerálnych olejov APOLLO. K ich útoku sa o 10.15 h pridalo 39 Liberatorov zo 449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6 500 – 7 000 m zhodili na hustým dymom zahalený cieľ ďalších 95,75 ton leteckých bômb. V tomto čase začali americké lietadlá ostreľovať protilietadlové delostrelecké jednotky patriace do protilietadlovej obrany Bratislavy. Paľbou z protilietadlových kanónov zostrelili dve lietadlá 376. bombardovacej skupiny a vážne poškodili jedno lietadlo od 450. bombardovacej skupiny. Ďalších 31 nepriateľských bombardérov poškodili ľahko, pričom však črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov. Tretia vlna bombardérov tvorených 38-imi Liberatormi zo 450. bombardovacej skupiny sa nad cieľ dostala o dve minúty neskôr, tzn. o 10.17 h. Bombometčíci tejto skupiny odhodili z výšky 6 000 – 6 200 m na cieľ 92 ton bômb. Ako posledná sa nad cieľ dostala 98. bombardovacia skupina, ktorej Liberatory o 10.21 h zhodili na horiacu Apolku 92,5 ton bômb. Dovedna tak americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré okrem Apolky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane 6 vlečných a 4 tankových člnov, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grősslingovej ulici a v Petržalke.

Podľa dobových správ bolo v areáli Apolky počas náletu zabitých 74 zamestnancov, ďalšie obete boli zaznamenané na miestach v meste, kde dopadli americké bomby. Americké velenie letectva zhodnotilo výsledky náletu ako veľmi dobré.

Tomuto hodnoteniu sa však niet čo diviť, pretože bratislavská rafinérka bola zničená na 80 percent. Prvé odhady slovenských štátnych inštitúcií hovorili o stovkách mŕtvych a ranených. V bratislavských nemocniciach po nálete ošetrili 585 osôb, 717 osôb bolo nezvestných... Podľa neskorších správ prišlo o život pri tomto prvom americkom leteckom útoku na Slovensko dovedna 118 ľudí.
Slovenské stíhacie letectvo, konkrétne letka 13, proti Američanom nezasiahla, pretože v čase bombardovacieho náletu na Bratislavu sa nachádzala v inom priestore a do vzdušného priestoru Bratislavy priletela až po nálete... Napriek tomu, že z objektívnych príčin nemohli letecký útok Američanov ani sčasti eliminovať, príslušníci Nemeckej leteckej misie ich neprávom označili za zbabelcov. Tieto tvrdé slová v podstate vyústili do útoku 8-člennej slovenskej skupiny stíhačov na americký bombardovací zväz o 10 dní neskôr, ktorý si vyžiadal životy troch slovenských stíhačov a taktiež znamenal aj stratu siedmich moderných lietadiel Bf 109G-6, s ktorými sa počítalo v ozbrojenom vystúpení proti Nemcom.
Americké vojenské letectvo bombardovalo Bratislavu po 16. júni 1944 ešte 5-krát, a to 20. septembra 1944, 14. októbra 1944, 6. decembra 1944, 7. februára 1945 a 26. marca 1945.
 
Text: VHÚ
Foto: VHA Bratislava, slovenská dobová tlač, United States Army Air Forces - https://i.pinimg.com/originals/a1/9d/19/a19d19331645447282b3c07de44bf685.jpg