Bitka pri Zborove 2. júla 1917 – 105. výročie

Základom čs. légií v Rusku sa stala Česká družina, ktorej dobrovoľníci (okolo 700 príslušníkov) prisahali 28. septembra 1914 na Sofijskom námestí v Kyjeve vernosť svojej zástave. Následne boli vojaci rozdelení do menších jednotiek a pridelení ako výzvedné oddiely k ruským divíziám a plukom. V priebehu troch rokov plnili „družiníci“ náročné a riskantné prieskumné úlohy, často preoblečení do uniforiem rakúsko-uhorskej armády prenikali do nepriateľského tylu. Postupne sa ich počet zväčšoval aj o dobrovoľníkov z masy vojnových zajatcov a prebehlíkov. Už v januári 1916 sa Česká družina natoľko rozrástla, že dňom 2. februára bola reorganizovaná na Čs. strelecký pluk. O 4 mesiace neskôr, 19. mája 1916 v Ivani, bol tento pluk reorganizovaný na Čs. streleckú brigádu, ktorá sa organizačne členila na dva pluky, každý s ôsmimi rotami.
 
Zjavný obrat v zložitom organizovaní a bojovom nasadení čs. jednotiek v Rusku nastal až v roku 1917 v súvislosti s Februárovou revolúciou. Velenie Čs. streleckej brigády, aj keď ešte nie úplne sformovanej, podalo ruskému veleniu žiadosť, aby v rámci pripravovanej Kerenského ofenzívy bola nasadená na front ako kompletná úderná jednotka. Tak sa aj stalo a brigáda bola začlenená do 49. armádneho zboru 11. ruskej armády v oblasti Zborova, severozápadne od Tarnopoľa. Tu obsadila šesťkilometrový úsek frontu, ktorý sa členil ďalej na južný a severný. Južný obsadili I. a III. prápor 2. čs. streleckého pluku a II. prápor 3. čs. streleckého pluku; na severe sa rozmiestnil 1. čs. strelecký pluk s I. práporom 3. čs. streleckého pluku v zálohe. V brigádnej zálohe zostala časť III. práporu 1. čs. streleckého pluku.
 
Bojový úspech, ktorý pred 105 rokmi dosiahlo československé legionárske vojsko, významne ovplyvnil aj vznik budúceho štátu Čechov a Slovákov na sklonku 1. svetovej vojny. Druhého júla 1917 sa pri malom haličskom mestečku Zborov (dnes Ukrajina, Ternopiľská oblasť) odohrala bitka, ktorá zásadne neovplyvnila vývoj prvej svetovej vojny. Mala však zásadný význam pre štát, ktorý v tom čase ešte ani neexistoval. Samotná Kerenského ofenzíva sa začala 1. júla 1917 a Čs. strelecká brigáda sa do bojov zapojila 2. júla. Čs. strelecká brigáda ovládla sieť rakúsko-uhorských zákopov a už o 10. hodine držala celé prvé útočné pásmo. Väčší odpor bol čs. jednotkám kladený z kóty 394 Mogila nad obcou Koršilov. Druhá rakúsko-uhorská línia padla pred 11. hodinou a brigáde sa podarilo vniknúť do hĺbky 5 km až do tretej línie nepriateľských zákopov. Front bol prelomený a len únava susediacich ruských jednotiek a váhavosť ich velenia spôsobili, že sa úspešný prielom nevyužil na celej frontovej línii.
 
Čs. legionári stáli proti početnej presile a v porovnaní s protivníkom boli aj horšie vyzbrojení. No i tak zvíťazili. Bojový úspech, ktorý mal ohlas aj v zahraničí, tam totiž zaznamenalo československé legionárske vojsko, bojujúce prvý raz ako celok. Jeho príslušníci preukázali odvahu i taktickú vyspelosť a v bitke uštedrili rakúsko-uhorskej armáde porážku. Čs. brigáda zajala 62 dôstojníkov, 3 150 vojakov, ukoristila 20 diel a veľké množstvo guľometov. Vlastné straty brigády pritom predstavovali 185 padlých a 800 ranených. K úspechu pomohlo aj to, že rakúsko-uhorské línie bránili i dva české pluky, ktorých mužstvo ustúpilo, alebo sa dobrovoľne vzdalo do zajatia.
 
Úspech čs. legionárov mal aj politický efekt. Poukázaním na bojovú aktivitu a odhodlanie našich vojsk získali predstavitelia Československej národnej rady v Paríži (T. G. Masaryk – M. R. Štefánik – E. Beneš) silný argument pre rokovania so zástupcami Dohodových mocností, od ktorých potrebovali podporu pre uznanie nárokov Čechov a Slovákov na samostatný štát. Ten sa napokon stal skutočnosťou o necelých 16 mesiacov neskôr. „Zborov sa stal medzníkom pre náš zahraničný odboj. Umožnil nám organizovať armádu a práve tá bola nevyhnutnou podmienkou našej samostatnosti. Bez našej zahraničnej armády by sme samostatnosť sotva dosiahli,“ zhrnul neskôr význam tohto víťazstva prezident Tomáš Garrigue Masaryk.
 
Zborovská bitka sa stala jedným z kľúčových momentov, ideovým pilierom medzivojnovej prvej Československej republiky a od prvých dní jej existencie aj fenoménom. Od roku 1928 sa výročný deň Bitky pri Zborove stal oficiálne sviatkom československej armády. Zborov pripomínali pomníky a pri okrúhlych výročiach sa organizovali veľké celonárodné slávnosti. Zborovskú legionársku tradíciu prerušilo až rozbitie Česko-Slovenskej republiky v roku 1939, a hoci sa po druhej svetovej vojne na ňu opäť nadviazalo, nástup komunistického režimu ju definitívne ukončil.

Text a foto: VHÚ