Fotografia rotníka hospodárskej služby Martina Beňa

Vojenské dejiny Slovenska vytvárali a ďalej vytvárajú svojimi činmi konkrétni ľudia, ktorých život, priebeh vojenskej služby pri službe vlasti, dokumentuje prostredníctvom zbierkových predmetov aj VHM Piešťany. Na základe darovacej zmluvy bol v roku 2023 do zbierok múzea zaradený súbor predmetov z pozostalosti po plk. Martinovi Beňovi, ktorý približuje jeho službu v radoch vojenskej intendancie čs. brannej moci, neskôr intendancie slovenskej brannej moci, jeho prechod k domácemu odboju a činnosť v rámci intendancie 1. československej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania i jeho povojnové pôsobenie v radoch stáleho stavu čs. armády, resp. Československej ľudovej armády. Súčasťou pozostalosti sú rôzne dokumenty, fotografie, dekréty, publikácie, šabľa vzor 24 pre dôstojníkov armády a vyznamenania a medaily, ktoré mu boli udelené v povojnovom období. Jedným z obzvlášť zaujímavých predmetov je jeho čiernobiela fotografia štandardného rozmeru, ktorá bola vyhotovená v Trenčíne na prelome rokov 1940/41. Venoval ju svojmu bratovi Jánovi s datovaním 24. január 1943.

Martin Beňo sa narodil 3. októbra 1913 vo Zvolenskej Slatine. Absolvoval 5 tried obecnej a 3 triedy občianskej školy a jednoročný učebný naukobeh na štátnej meštianskej škole. Dňa 1. októbra 1935 bol na základe hlavného odvodu zaradený do čs. brannej moci ako vojak k 2. rote pešieho pluku 25 v Lučenci, prezentovaný k vykonávaniu prezenčnej služby 16. apríla 1936, keď bol zároveň povýšený na slobodníka. 1. novembra 1936 bol povýšený na desiatnika a 1. septembra 1937 na čatára. Po absolvovaní základnej vojenskej služby bol ponechaný vo vojenskej činnej službe a s účinnosťou od 1. októbra 1937 mu umožnili ďalšiu dobrovoľnú činnú službu ako ďalej slúžiacemu na 2 roky. V máji až auguste 1938 absolvoval kurz rotmajstra hospodárskej služby v Bratislave a od 15. mája 1939 bol na základe výnosu ministerstva národnej obrany zaradený do 10. roty pešieho pluku 5. S účinnosťou od 1. septembra 1939 bol menovaný rotníkom hospodárskej služby z povolania a bol premiestnený na Vyššie veliteľstvo 2 v Banskej Bystrici, s určením pre intendanciu 2. divízie, 31. októbra 1940 premiestnený k veliteľstvu 1. divízie v Trenčíne, s určením pre intendanciu divízie. Popri službe absolvoval aj jednoročný kurz na štátnej meštianskej škole v Trenčíne. V júni 1941 bol pridelený na hospodársku správu veliteľstva „Štefan“, neskôr na hospodársku správu a intendanciu Rýchlej divízie. 4. marca 1942 mu bol udelený odznak Rýchlej divízie číslo 18. 27. marca 1942 mu bola veliteľom Rýchlej divízie udelená medaila Za zásluhy. V júni 1942 po návrate z poľa bol pridelený na intendanciu 1. divízie Trenčín. 1. januára 1943 bol mimoriadne povýšený na zástavníka hospodárstva. 25. januára 1943 mu bol udelený pamätný odznak Za ťaženie proti ZSSR. K 31. januáru 1944 bol premiestnený k Veliteľstvu pozemného vojska v Banskej Bystrici. 

29. augusta 1944 sa zapojil do Slovenského národného povstania. Nastúpil vojenskú činnú službu ako štábny rotmajster hospodárstva na veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. Počas Slovenského národného povstania, vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu bojujúcich povstaleckých síl, sa podieľal aj na organizácii presunu všetkých druhov zásob do skladov vybudovaných v horách či podhorských osadách. Ako uvádza vo svojich spomienkach: „...bola to ťažká úloha a v danej situácii nad sily riadiacich a výkonných orgánov skladov. Evakuácia bola vykonávaná pod tlakom nepriateľa, za nedostatku dopravných prostriedkov, bojové udalosti mali rýchly spád, úzke cesty so značným výškovým rozdielom ešte viac sťažovali túto úlohu...“

Po prechode časti povstaleckých síl na partizánsky spôsob boja sa do polovice novembra 1944 ukrýval v horách pri obci Donovaly, neskôr do marca 1945 u sestry vo Zvolenskej Slatine. Koncom marca 1945 odišiel do Košíc, kde bol s účinnosťou od 5. apríla 1945 prijímacou komisiou SNR prijatý do čs. armády a pridelený k čs. MNO, 20. mája pridelený k III. odboru / 4. oddelenia čs. MNO v Košiciach, kde pôsobil do konca decembra 1947. V júni 1946 bol menovaný za poručíka hospodárskej služby a 26. októbra 1946 bol povýšený na kapitána hospodárskej služby. Dňa 31. decembra 1947 bol premiestnený k spojovacej čate a ustanovený hospodárom delostreleckého oddielu 308, k 30. novembru 1948 k náhradnej batérii delostreleckého oddielu 308. V rokoch 1950 – 1952 pôsobil ako náčelník finančného hospodárstva 6. ťažkej delostreleckej brigády v Kežmarku a v Senici. Od februára 1952 pôsobil vo funkcii náčelníka finančného oddelenia 10. pešej divízie v Košiciach. Od septembra 1952 do 15. augusta 1953 bol poslucháčom Vyššej školy intendancie pre dôstojníkov, smer finančný, na Intendančnom učilišti v Žiline. Od októbra 1953 do konca augusta 1957 pôsobil ako náčelník finančného oddelenia 18. streleckej divízie v Košiciach, od novembra 1957 do konca novembra 1960 na Oddelení bojovej prípravy veliteľstva 2. vojenského okruhu v Trenčíne, v rokoch 1960 – 1965 ako starší dôstojník skupiny Organizačného a plánovacieho oddelenia bojovej prípravy veliteľstva. Na veliteľstve Východného vojenského okruhu v Trenčíne pracoval do 31. októbra 1971, keď bol v hodnosti plukovníka prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania a preradený do zálohy. Ako civilný zamestnanec ešte pracoval ako samostatný referent na VÚ 3075 Trenčín do konca roku 1974. Zomrel 3. októbra 1989.