Legendárny husár Ladislav Škultéty-Gabriš a jeho doba.
Aktualizované: —
Legendárny husár Ladislav Škultéty-Gabriš a jeho doba.
SEGEŠ, Vladimír. Legendárny husár Ladislav Škultéty-Gabriš a jeho doba. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2021, 243 s. : obr., pram. a lit.
ISBN 978-80-89523-75-7.
Vojenské pôsobenie najdlhšie pôsobiaceho husára habsburskej armády Ladislava Škultétyho-Gabriša približuje v publikácii známy vojenský historik v kontexte vojnového i mierového európskeho diania druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia, najmä v súvislosti dynastických vojnových konfliktov, protiosmanských bojov a protifrancúzskych koaličných vojen. Opisuje tiež vývoj vojenstva naprieč desaťročiami, organizáciu a rozmach habsburskej armády, jej výzbroje a výstroja, zmeny vo vojenstve v dôsledku napoleonských vojen a pod. Autor zároveň kontextuálne vizualizuje čitateľovi postavenie obyčajného jednotlivca a slovenského národa vo vzťahu k habsburskému fenoménu. Pútavý text dokumentuje aj množstvom obrázkového materiálu, v prílohách uvádza dobový slovenský preklad vojenských predpisov o povinnostiach a oddanosti prostého vojaka, preklad vojenskej prísahy podľa reglementu z roku 1786 i spôsob a formy jej vykonania. Publikáciu uzatvára prehľadný vojenský itinerár L. Škultétyho-Gabriša. Napriek značnej absencii priamych dobových údajov o najstaršom husárovi v dejinách, autor ponúka čitateľovi viaceré, na Slovensku málo známe, historické skutočnosti.
13.09.1446 - Gubernátor Uhorska Ján Huňady a Ján Jiskra, veliteľ žoldnierskych vojsk najatých brániť záujmy kráľa Ladislava V. Pohrobka, uzavreli v Kremnici mier na tri roky.
13.09.1540 - Po smrti uhorského kráľa Jána Zápoľského časť uhorskej šľachty zvolila za kráľa jeho maloletého syna Jána II. Žigmunda; voľbu uznal aj sultán.
13.09.1940 - Taliansko začalo inváziu do Egypta.
13.09.1943 - Minister národnej obrany gen. F. Čatloš požiadal stiahnuť z vých. frontu 13. stíhaciu letku z dôvodu nezodpovedajúceho morálneho stavu pilotov.
13.09.1944 - 1. gardový jazdecký zbor genmjr. V.K. Baranova ako prvý z vojsk Červenej armády vstúpil na územie Slovenska v priestore Nižnej Polianky (10 km severovýchodne od Zborova) a obce Baranie (9 km juhozápadne od Tylawy).