Podplukovník letectva Jozef GURSKÝ
8. 7. 1937 ho odviedli do čs. brannej moci pri dobrovoľnom odvode. Príslušník brannej moci od 1. 10. 1937, keď bol včlenený ako vojak k Vojenskému leteckému učilišťu v Prostějove. Zároveň mu týmto dňom priznali status ašpiranta a zaradili do Školy pre výchovu dôstojníkov letectva v zálohe, ktorú absolvoval v máji 1938. V máji 1938 bol v hodnosti slobodníka ašpiranta (16. 3. 1938) premiestnený k leteckému pluku 6 a včlenený do letky 72. 1. 6. 1938 bol menovaný za pozorovateľa-letca, a to do 16. 3. 1939, keď Gurského ako Slováka prepustili z činnej služby, Predtým ho povýšili do hodnosti desiatnika ašpiranta (16. 7. 1938) a čatára ašpiranta (25. 11. 1938).
18. 3. 1939 Gurského premiestnili k letke 12 leteckého pluku 3 v Spišskej Novej Vsi. Od 23. – 24. 3. 1939 sa zúčastnil ako pozorovací letec bojov v tzv. Malej vojne proti Maďarsku. 1. 9. 1939 bol menovaný za poručíka letectva prezenčnej služby. V rámci skupiny OPL „Ľalia“ sa ako pozorovací letec zúčastnil ťaženia proti Poľsku. 1. 10. 1939 ho v hodnosti poručíka letectva preložili do I. zálohy a súčasne ponechali na mimoriadnom cvičení v zbrani od 1. 10. 1939 – 10. 11. 1939. Po tomto dni bol demobilizovaný. Do nástupu do ďalšej činnej služby pracoval na Riaditeľstve pôšt a telegrafov v Bratislave. Od 1. 2. 1940 Gurského previedli do skupiny dôstojníkov letectva z povolania, s určením pre letku 1 vo Zvolene. 1. 4. 1940 bol vymenovaný za poľného pozorovateľa-letca. 15. 4. 1940 Gurského premiestnili k letke 2 v Spišskej Novej Vsi. 6. 8. 1941 prevzal funkciu veliteľa leteckej roty v Spišskej Novej Vsi. 1. 1. 1942 bol povýšený na nadporučíka letectva. Od 15. 2. 1942 do 15. 4. 1942 absolvoval technický kurz pre dôstojníkov letectva pri Leteckom parku. 8. 10. 1942 bol ustanovený veliteľom letiska Spišská Nová Ves. Od 15. 4. 1943 – 25. 6. 1943 vo výcviku na pilota. 1. 6. 1943 veliteľ technickej letky 4 v Spišskej Novej Vsi. 28. 6. 1943 odišiel s letkou 41 stot. let. P. Gašparoviča do poľa, s určením za pobočníka veliteľa skupiny. 1. 7. 1943 bol vymenovaný za pilota letca. 13. 11. sa vrátil z poľa na Slovensko. 10. 1. 1944 bol ustanovený za veliteľa letky 42 (rámcová) a pobočníka veliteľa perute v Spišskej Novej Vsi. 31. 1. 1944 Gurského premiestnili k letke 41. 1. 3. 1944 bol ustanovený za veliteľa letky 41. 31. 8. 1944 spoločne so stot. let. F. Wágnerom preletel do Ľvova na stranu sovietskej Červenej armády. 20. 10. 1944 mu na Slovensku v neprítomnosti odobrali správnym opatrením hodnosť nadporučíka letectva a v hodnosti strelníka v zálohe preložili do I. zálohy.
17. 10. 1944 bol zaradený do čs. brannej moci a ako nadporučíka letectva ho včlenili k leteckému pluku. Od 1. 11. – 31. 12. 1944 veliteľ letky. 1. 1. 1945 – 2. 4. 1945 učiteľ lietania na lietadlách Iljušin Il 2. 5. 1. 1945 bol ustanovený za zástupcu veliteľy eskadry 3. čs. bitevného leteckého pluku v ZSSR, kde zotrval až do konca vojny. Zúčastnil sa oslobodzovania Československa.
Po vojne príslušník čs. armády. Od 15. 5. 1945 – 31. 1. 1946 veliteľ 3. letky leteckého pluku 30. Potom zastával rôzne referentské funkcie na MNO-HŠVL, MNO - let. odb. a MNO - vel. let. V tomto období krátko pôsobil aj v kabinete štátneho tajomníka MNO ČSR (1. 11. 1946 – 20. 1. 1947). Od 1. 7. 1951 – 1. 9. 1951 zastával nižšie riadiace funkcie v oblasti materiálneho zabezpečenia letectva na MNO - vel. let. Od 1. 9. 1952 – 28. 9. 1955 učiteľ taktiky bitevného letectva Vyššej školy dôstojníkov letectva v Hradci Králové. Od 29. 9. 1955 – 30. 6. 1958, keď Gurského prepustili v hodnosti podplukovníka do zálohy, pôsobil vo funkcii náčelníka učebnej skupiny taktiky Leteckého učilišťa.
Po prepustení do zálohy pracoval v rôznych administratívno-technických a hospodárskych pozíciách.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 79. ISBN 978-80-89523-20-7.
