Pripomíname si 110. výročie narodenia Jana Kubiša, priateľa a bojového druha Jozefa Gabčíka
Plukovník in memoriam Jan Kubiš, významná osobnosť československých vojenských dejín, sa narodil 24. 6. 1913 v Dolných Vilémoviciach. Vzhľadom na limitujúce finančné možnosti panujúce v rodine obuvníka Františka Kubiša a jeho manželky Kristýny, nebolo možné poskytnúť ich deťom patričné vzdelanie. Mladý Jan z tohto dôvodu po skončení základnej školskej dochádzky najskôr pracoval v poľnohospodárstve, neskôr bol kuričom v miestnej tehelni.
Jeho ďalšia neľahká cesta životom, ktorá predznamenala aj jeho ďalšie osudy, začala 1. 10. 1935, keď nastúpil na prezenčnú službu v čs. brannej moci v rámci pešieho pluku 31 v Jihlave. Po absolvovaní základného výcviku bol odoslaný do poddôstojníckej školy, ktorú 25. 4. 1936 absolvoval s veľmi dobrým prospechom. Po jej skončení bol premiestnený k 9. pešej rote v Znojme. Postupom času bol povýšený na slobodníka a desiatnika.
Desiatnikovi J. Kubišovi sa vojenský život zapáčil a nehodlal ďalej pokračovať v civilnom živote v neistej dobe. Z tohto dôvodu sa rozhodol po skončení prezenčnej služby pokračovať v činnej službe ako ďalej slúžiaci poddôstojník. 15. 10. 1937 bol premiestnený k pešiemu pluku 34 v Opave, s určením pre priamo podriadený strážny prápor XIII. v Jakartoviciach. V rámci tejto jednotky, ktorá vykonávala strážnu službu pri výstavbe fortifikačných stavieb, zastával funkcie veliteľa družstva, zástupcu veliteľa čaty a veliteľa strážneho oddielu 3./XIII. strážnej roty v Litultoviciach. Na jar posledného roka existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov bol krátku dobu inštruktorom v plukovnej poddôstojníckej škole pešieho pluku 15.
Po tragických mníchovských udalostiach bol s ním dňom 19. 10. 1938 rozviazaný záväzok k ďalšej dobrovoľnej činnej službe. Z toho dôvodu sa vrátil nielen do rodnej obce, ale aj k poslednému zamestnaniu pred odchodom do armády.
S okupáciou vlasti sa nezmieril, ale ilegálne opustil nenávidený Protektorát Čechy a Morava.
Jeho cesta viedla do Poľska, kde sa prihlásil do rodiaceho sa čs. zahraničného odboja. Odtiaľto zamieril do Francúzska, kde vstúpil do francúzskej Cudzineckej légie. Po vstupe Francúzska do vojny bol spolu s ostatnými Čechmi a Slovákmi zo záväzku uvoľnený. 26. 9. 1939 bol prezentovaný v Agde a zaradený k 4. rote čs. pešieho pluku 2. 11. 10. 1939 bol premiestnený k 11. rote čs. pešieho pluku 1 a 22. 12. 1939 povýšený na rotného. Zúčastnil sa bojov proti Nemcom v zaradení ako veliteľ družstva. Po páde Francúzska bol evakuovaný do Veľkej Británie, kde ako pasažier priplával 13. 7. 1940 na lodi Rod el Farag.
Vo Veľkej Británii bol zaradený k 1. čs. zmiešanej brigáde. Od 2. 2. do 28. 2. 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov pechoty v zálohe a 7. 3. 1941 bol povýšený na rtm. pech. Na výcvik pre zvláštne účely bol vytypovaný medzi prvými a už 15. 8. 1941 odcestoval do základného sabotážneho kurzu na STS 26 v Škótsku. Po jeho absolvovaní bol odvelený do Ringway pri Manchesteri, kde v rámci STS 51 absolvoval paradesantný výcvik.
Od 21. 9. 1941, po návrate k materskej jednotke, zastával funkciu zástupcu veliteľa 1. čaty. 14. 10. 1941 bol povolaný na čs. MNO v Londýne, odkiaľ ho odvelili do 4-týždňového kurzu v streľbe, ktorý sa konal v Škótsku. Po zranení rtn. Karla Slobodu bol na želanie priateľa J. Gabčíka zaradený do skupiny ANTHROPOID. Spoločne so svojím veliteľom Gabčíkom boli 8. 11. 1941 pridelený k čs. výcvikovej stanici STS 2 v Bellasis pri Dorkingu. Tu sa až do 27. 12. 1941 zdokonaľoval v streľbe, práci s výbušninami, riadení motorových vozidiel a v boji zblízka.
Pred odletom do okupovanej vlasti ho s rtm. J. Gabčíkom prijal prezident republiky dr. Edvard Beneš. Ich úlohou bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Vysadenie skupiny ANTHROPOID sa podarilo až na tretí pokus, keď obaja parašutisti pristáli 29. 12. 1941 pri obci Nehvizdy, neďaleko Prahy. Spoločne s J. Gabčíkom a J. Kubišom vysadili aj príslušníkov špeciálnych skupín Silver A a Silver B. Vďaka nezištnej pomoci miestneho obyvateľstva a ďalších čs. parašutistov sa im dňa 27. 5. 1942 podarilo splniť neľahkú bojovú úlohu. Po tomto smelom čine čs. parašutistov zavládol v Čechách a na Morave obrovský teror, zastrašovanie a hľadanie atentátnikov. Počas masívnej vlny represálií Jan Kubiš našiel spolu s ďalšími šiestimi parašutistami úkryt v krypte kostola Sv. Cyrila a Metoda v Resslovej ulici, kde 18. júna 1942 po nerovnom boji s nepriateľskou presilou, ktorých na stopu priviedol zradca Karel Čurda, príslušník paraskupiny OUT DISTANCE, zomrel na následky zranení. Spolu s ním hrdinskou smrťou zahynuli aj ďalší čs. parašutisti: Jozef Gabčík, Adolf Opálka, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc.
Už v roku hrdinskej smrti bol povýšený do hodnosti por. pech. a krátko po vojne do hodnosti kpt. 30. 6. 2002 bol menovaný do hodnosti plk. in memoriam.
Za hrdinský čin J. Kubiša životom zaplatili aj 14 členovia jeho rodiny, ktorých nacisti popravili 24. 10. 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ Praha
Jeho ďalšia neľahká cesta životom, ktorá predznamenala aj jeho ďalšie osudy, začala 1. 10. 1935, keď nastúpil na prezenčnú službu v čs. brannej moci v rámci pešieho pluku 31 v Jihlave. Po absolvovaní základného výcviku bol odoslaný do poddôstojníckej školy, ktorú 25. 4. 1936 absolvoval s veľmi dobrým prospechom. Po jej skončení bol premiestnený k 9. pešej rote v Znojme. Postupom času bol povýšený na slobodníka a desiatnika.
Desiatnikovi J. Kubišovi sa vojenský život zapáčil a nehodlal ďalej pokračovať v civilnom živote v neistej dobe. Z tohto dôvodu sa rozhodol po skončení prezenčnej služby pokračovať v činnej službe ako ďalej slúžiaci poddôstojník. 15. 10. 1937 bol premiestnený k pešiemu pluku 34 v Opave, s určením pre priamo podriadený strážny prápor XIII. v Jakartoviciach. V rámci tejto jednotky, ktorá vykonávala strážnu službu pri výstavbe fortifikačných stavieb, zastával funkcie veliteľa družstva, zástupcu veliteľa čaty a veliteľa strážneho oddielu 3./XIII. strážnej roty v Litultoviciach. Na jar posledného roka existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov bol krátku dobu inštruktorom v plukovnej poddôstojníckej škole pešieho pluku 15.
Po tragických mníchovských udalostiach bol s ním dňom 19. 10. 1938 rozviazaný záväzok k ďalšej dobrovoľnej činnej službe. Z toho dôvodu sa vrátil nielen do rodnej obce, ale aj k poslednému zamestnaniu pred odchodom do armády.
S okupáciou vlasti sa nezmieril, ale ilegálne opustil nenávidený Protektorát Čechy a Morava.
Jeho cesta viedla do Poľska, kde sa prihlásil do rodiaceho sa čs. zahraničného odboja. Odtiaľto zamieril do Francúzska, kde vstúpil do francúzskej Cudzineckej légie. Po vstupe Francúzska do vojny bol spolu s ostatnými Čechmi a Slovákmi zo záväzku uvoľnený. 26. 9. 1939 bol prezentovaný v Agde a zaradený k 4. rote čs. pešieho pluku 2. 11. 10. 1939 bol premiestnený k 11. rote čs. pešieho pluku 1 a 22. 12. 1939 povýšený na rotného. Zúčastnil sa bojov proti Nemcom v zaradení ako veliteľ družstva. Po páde Francúzska bol evakuovaný do Veľkej Británie, kde ako pasažier priplával 13. 7. 1940 na lodi Rod el Farag.
Vo Veľkej Británii bol zaradený k 1. čs. zmiešanej brigáde. Od 2. 2. do 28. 2. 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov pechoty v zálohe a 7. 3. 1941 bol povýšený na rtm. pech. Na výcvik pre zvláštne účely bol vytypovaný medzi prvými a už 15. 8. 1941 odcestoval do základného sabotážneho kurzu na STS 26 v Škótsku. Po jeho absolvovaní bol odvelený do Ringway pri Manchesteri, kde v rámci STS 51 absolvoval paradesantný výcvik.
Od 21. 9. 1941, po návrate k materskej jednotke, zastával funkciu zástupcu veliteľa 1. čaty. 14. 10. 1941 bol povolaný na čs. MNO v Londýne, odkiaľ ho odvelili do 4-týždňového kurzu v streľbe, ktorý sa konal v Škótsku. Po zranení rtn. Karla Slobodu bol na želanie priateľa J. Gabčíka zaradený do skupiny ANTHROPOID. Spoločne so svojím veliteľom Gabčíkom boli 8. 11. 1941 pridelený k čs. výcvikovej stanici STS 2 v Bellasis pri Dorkingu. Tu sa až do 27. 12. 1941 zdokonaľoval v streľbe, práci s výbušninami, riadení motorových vozidiel a v boji zblízka.
Pred odletom do okupovanej vlasti ho s rtm. J. Gabčíkom prijal prezident republiky dr. Edvard Beneš. Ich úlohou bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Vysadenie skupiny ANTHROPOID sa podarilo až na tretí pokus, keď obaja parašutisti pristáli 29. 12. 1941 pri obci Nehvizdy, neďaleko Prahy. Spoločne s J. Gabčíkom a J. Kubišom vysadili aj príslušníkov špeciálnych skupín Silver A a Silver B. Vďaka nezištnej pomoci miestneho obyvateľstva a ďalších čs. parašutistov sa im dňa 27. 5. 1942 podarilo splniť neľahkú bojovú úlohu. Po tomto smelom čine čs. parašutistov zavládol v Čechách a na Morave obrovský teror, zastrašovanie a hľadanie atentátnikov. Počas masívnej vlny represálií Jan Kubiš našiel spolu s ďalšími šiestimi parašutistami úkryt v krypte kostola Sv. Cyrila a Metoda v Resslovej ulici, kde 18. júna 1942 po nerovnom boji s nepriateľskou presilou, ktorých na stopu priviedol zradca Karel Čurda, príslušník paraskupiny OUT DISTANCE, zomrel na následky zranení. Spolu s ním hrdinskou smrťou zahynuli aj ďalší čs. parašutisti: Jozef Gabčík, Adolf Opálka, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc.
Už v roku hrdinskej smrti bol povýšený do hodnosti por. pech. a krátko po vojne do hodnosti kpt. 30. 6. 2002 bol menovaný do hodnosti plk. in memoriam.
Za hrdinský čin J. Kubiša životom zaplatili aj 14 členovia jeho rodiny, ktorých nacisti popravili 24. 10. 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ Praha
