Raketa M-31 UK
Začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia v Sovietskom zväze začal výskum rakiet na báze reaktívneho motora, na ktorom participovala aj Červená armáda. Výskum bol úspešne zavŕšený dňa 3. marca 1928 odpálením rakety zo 70 mm mínometu. Po úspešnej prezentácii sa zvýšil záujem armády a vedenia ZSSR o nový typ zbrane, ktorý by slúžil pri obrane štátu. Prejavilo sa to v priebehu tridsiatych rokov 20. storočia, kedy prišlo k rozšíreniu počtu výskumných pracovníkov a vytvoreniu súvisiacich výskumných odborov, ktoré sa zamerali na vývoj pohonného materiálu, konštrukcie rakety, raketového motora a pod. Výsledkom boli rakety určené pre bojové lietadlá (boli značené písmenami RS) a rakety vystreľované z rámp pre pozemné jednotky (boli značené písmenom M). Nový typ munície sa spočiatku vyvíjal a vyrábal v rôznych kalibroch (60, 70, 80, 82, 130, 132, 135, 140, 280 a 300 mm), pričom najznámejšími a najrozšírenejšími sa stali 82- a 132 mm rakety.
Napriek spokojnosti s menšími a populárnymi strelami M-8 a M-132 si Červená armáda vyžiadala typ munície, ktorý by dosahoval oveľa väčšie ničivé účinky. Preto bola v roku 1942 do výzbroje sovietskych vojsk zaradená neriadená reaktívna strela M-30 kalibru 300 mm. Objemná bojová hlavica s hmotnosťou 28,9 kg s upraveným pohonom od rakety M-132 tieto požiadavky plnohodnotne uspokojovala. Dostrel striel M-30 bol 2800 m a odpaľovali sa z prepravných debien pomocou špeciálne upraveného rámu. Rakety M-30 neboli veľmi obľúbené medzi vojakmi, keďže manipulácia s nimi a odpaľovacím rámom bola v bojových podmienkach namáhavá. Ich reputáciu však zlepšoval ničivý účinok pri zásahu cieľa. Nedostačujúcimi sa ukázali aj samotný dostrel rakety, ktorý bol kratší ako si vyžadovalo bojové nasadenie a rozptyl presnosti streľby v rozsahu plochy 80×140 m. Z tohto dôvodu sa vývoj zameral na vylepšenie motora. Táto požiadavka bola splnená zavedením rakety M-31 v roku 1942. Nová strela mala oproti rakete M-30 vylepšený motor, vďaka ktorému dosahovala dlhší dolet do vzdialenosti 4300 m. Rakety M-31 sa vystreľovali z pozemného rámu na 4 rakety. Neskôr sa objavili aj rámy na 6 rakiet. V marci 1944 sa objavili prvé odpaľovacie rampy na vozidlách ZiS-6 s podvozkom 6×6, ale väčšina odpaľovacích zariadení bola umiestnená na úžitkových vozidlách Studebaker US-6 s podvozkom 6×6. Odpaľovacie zariadenia niesli 12 rakiet, preto sa vozidlá označovali ako BM-31-12 („Bojevaja mašina“ s 12 raketami vzoru M-31).
Raketou M-31 sa síce dosiahol väčší dostrel, ale rozptyl presnosti streľby nebol stále dostačujúci pre požiadavky bojového nasadenia. Menší rozptyl sa dosiahol pomocou prídavnej rotácie. Tú zabezpečovali 4 nástavce s bočnými tryskami v prednej časti spaľovacej komory motora. Takto upravená raketa bola zavedená do výzbroje Červenej armády pod označením M-31 UK. Nový typ munície dosahoval maximálnu rýchlosť 245 km/h pri maximálnom dostrele 4000 m a celková hmotnosť sa zvýšila z 92,4 kg (rakety M-31) na 94,8 kg. Kratší dolet a nižšia maximálna rýchlosť boli spôsobené väčšou hmotnosťou strely a zároveň sa časť plynov vzniknutých pri horení pohonnej zmesi už nepodieľala na pohone rakety, ale zabezpečovala jej rotáciu.
M-31 UK sa rozmerovo oproti svojej predchodkyni nezmenila. Kaliber bojovej hlavice a priemer stabilizátora ostal nezmenený (300 mm) a samotná dĺžka ostala rovnaká (1760 mm).
Ničivou časťou rakety bola bojová hlavica naplnená trhavinou, ktorá bola iniciovaná pomocou nárazového zapaľovača. Hmotnosť trhaviny bola 55% z celkovej hmotnosti výbušnej hlavice, pričom hrúbka steny plášťa bola 8 mm. Ako výbušné látky sa používali amatol alebo trinitrotoluen (tritol, TNT), ktoré sa iniciovali nárazovým zapaľovačom GVMZ. Raketový motor bol plnený nitroglycerínovým prachom vo forme valcov s priemerom 8 mm a dĺžkou 900 mm.
Raketa sa odpaľovala z odpaľovacích zariadení umiestnených prevažne na amerických vozidlách Studebaker US-6 s podvozkom 6×6. Na jednom odpaľovacom zariadení bolo umiestnených 12 rakiet, ktoré sa vystreľovali elektrickým zapaľovačom. Primárne bola strela určená na ničenie opevnených pozícií, palebných postavení delostrelectva a pod.
Prezentovaný zbierkový predmet raketa M-31 UK bola nájdená pod horou Javira v Údolí smrti (okres Svidník) a delaborovaná policajným pyrotechnikom kpt. Jánom Kosťom, ktorý ju v roku 1970 predal vtedajšiemu Dukelskému múzeu za 500 Kčs. Raketa je v súčasnosti vystavená v dioráme Centrálnej expozície Múzejného oddelenia Svidník.
Napriek spokojnosti s menšími a populárnymi strelami M-8 a M-132 si Červená armáda vyžiadala typ munície, ktorý by dosahoval oveľa väčšie ničivé účinky. Preto bola v roku 1942 do výzbroje sovietskych vojsk zaradená neriadená reaktívna strela M-30 kalibru 300 mm. Objemná bojová hlavica s hmotnosťou 28,9 kg s upraveným pohonom od rakety M-132 tieto požiadavky plnohodnotne uspokojovala. Dostrel striel M-30 bol 2800 m a odpaľovali sa z prepravných debien pomocou špeciálne upraveného rámu. Rakety M-30 neboli veľmi obľúbené medzi vojakmi, keďže manipulácia s nimi a odpaľovacím rámom bola v bojových podmienkach namáhavá. Ich reputáciu však zlepšoval ničivý účinok pri zásahu cieľa. Nedostačujúcimi sa ukázali aj samotný dostrel rakety, ktorý bol kratší ako si vyžadovalo bojové nasadenie a rozptyl presnosti streľby v rozsahu plochy 80×140 m. Z tohto dôvodu sa vývoj zameral na vylepšenie motora. Táto požiadavka bola splnená zavedením rakety M-31 v roku 1942. Nová strela mala oproti rakete M-30 vylepšený motor, vďaka ktorému dosahovala dlhší dolet do vzdialenosti 4300 m. Rakety M-31 sa vystreľovali z pozemného rámu na 4 rakety. Neskôr sa objavili aj rámy na 6 rakiet. V marci 1944 sa objavili prvé odpaľovacie rampy na vozidlách ZiS-6 s podvozkom 6×6, ale väčšina odpaľovacích zariadení bola umiestnená na úžitkových vozidlách Studebaker US-6 s podvozkom 6×6. Odpaľovacie zariadenia niesli 12 rakiet, preto sa vozidlá označovali ako BM-31-12 („Bojevaja mašina“ s 12 raketami vzoru M-31).
Raketou M-31 sa síce dosiahol väčší dostrel, ale rozptyl presnosti streľby nebol stále dostačujúci pre požiadavky bojového nasadenia. Menší rozptyl sa dosiahol pomocou prídavnej rotácie. Tú zabezpečovali 4 nástavce s bočnými tryskami v prednej časti spaľovacej komory motora. Takto upravená raketa bola zavedená do výzbroje Červenej armády pod označením M-31 UK. Nový typ munície dosahoval maximálnu rýchlosť 245 km/h pri maximálnom dostrele 4000 m a celková hmotnosť sa zvýšila z 92,4 kg (rakety M-31) na 94,8 kg. Kratší dolet a nižšia maximálna rýchlosť boli spôsobené väčšou hmotnosťou strely a zároveň sa časť plynov vzniknutých pri horení pohonnej zmesi už nepodieľala na pohone rakety, ale zabezpečovala jej rotáciu.
M-31 UK sa rozmerovo oproti svojej predchodkyni nezmenila. Kaliber bojovej hlavice a priemer stabilizátora ostal nezmenený (300 mm) a samotná dĺžka ostala rovnaká (1760 mm).
Ničivou časťou rakety bola bojová hlavica naplnená trhavinou, ktorá bola iniciovaná pomocou nárazového zapaľovača. Hmotnosť trhaviny bola 55% z celkovej hmotnosti výbušnej hlavice, pričom hrúbka steny plášťa bola 8 mm. Ako výbušné látky sa používali amatol alebo trinitrotoluen (tritol, TNT), ktoré sa iniciovali nárazovým zapaľovačom GVMZ. Raketový motor bol plnený nitroglycerínovým prachom vo forme valcov s priemerom 8 mm a dĺžkou 900 mm.
Raketa sa odpaľovala z odpaľovacích zariadení umiestnených prevažne na amerických vozidlách Studebaker US-6 s podvozkom 6×6. Na jednom odpaľovacom zariadení bolo umiestnených 12 rakiet, ktoré sa vystreľovali elektrickým zapaľovačom. Primárne bola strela určená na ničenie opevnených pozícií, palebných postavení delostrelectva a pod.
Prezentovaný zbierkový predmet raketa M-31 UK bola nájdená pod horou Javira v Údolí smrti (okres Svidník) a delaborovaná policajným pyrotechnikom kpt. Jánom Kosťom, ktorý ju v roku 1970 predal vtedajšiemu Dukelskému múzeu za 500 Kčs. Raketa je v súčasnosti vystavená v dioráme Centrálnej expozície Múzejného oddelenia Svidník.
Takticko-technické údaje rakety M-31 UK:
Dĺžka 1,76 m
Kaliber 300 mm
Priemer stabilizátora 300 mm
Hmotnosť celková 94,8 kg
Hmotnosť hnacej náplne 11,2 kg
Hmotnosť trhaviny(výbušniny) 28,9 kg
Počiatočná rýchlosť 245 m/s
Vystreľovacie zariadenie BM-31-12
Kaliber 300 mm
Priemer stabilizátora 300 mm
Hmotnosť celková 94,8 kg
Hmotnosť hnacej náplne 11,2 kg
Hmotnosť trhaviny(výbušniny) 28,9 kg
Počiatočná rýchlosť 245 m/s
Vystreľovacie zariadenie BM-31-12
Použitá literatúra:
BISHOP, Chris. Velká encyklopedie. Zbraně druhé světové války. Praha : Svojtka&Co s.r.o. 2004, 543 s. ISBN 80-7237-247-5
KROULÍK Jiří, RŮŽIČKA Bedřich. Vojenské rakety. Praha : Naše vojsko, 1985, s. 592.
RODÁK, Jozef. Pozabudnutí hrdinovia. Vojnové a povojnové príbehy. Prešov : Adin, 2012, s. 136. ISBN 978-80-89-540-19-8
Wyrzutnia rakietowa Katiusza. Warszawa : Wydawnictvo ministerstva obrony narodowej, 1971, s. 16.
Боевая машина БМ-31-12. Руководство службы. Москва : Военное издательство Министертва вооруженных сил Союза ССР, 1947, s. 116.
VHM Piešťany – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 261 S – Raketa reaktívna M-31 UK, dokumentácia k zbierkovému predmetu.
Foto/Text: Mgr. Ivan Cuper
KROULÍK Jiří, RŮŽIČKA Bedřich. Vojenské rakety. Praha : Naše vojsko, 1985, s. 592.
RODÁK, Jozef. Pozabudnutí hrdinovia. Vojnové a povojnové príbehy. Prešov : Adin, 2012, s. 136. ISBN 978-80-89-540-19-8
Wyrzutnia rakietowa Katiusza. Warszawa : Wydawnictvo ministerstva obrony narodowej, 1971, s. 16.
Боевая машина БМ-31-12. Руководство службы. Москва : Военное издательство Министертва вооруженных сил Союза ССР, 1947, s. 116.
VHM Piešťany – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 261 S – Raketa reaktívna M-31 UK, dokumentácia k zbierkovému predmetu.
Foto/Text: Mgr. Ivan Cuper
