Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Sovietsky ručný granát RG-42

Aktualizované:
Sovietsky ručný granát RG-42
Sovietsky ručný granát RG-42
Ručný granát RG-42 (Ручная граната образца 42 года) je útočný črepinový granát, ktorý používala sovietska Červená armáda počas druhej svetovej vojny. Granát bol určený na ničenie živej sily nepriateľa a to prostredníctvom tlakovej vlny výbuchu a vzniknutých črepín.

RG-42 bol navrhnutý sovietskym vynálezcom S. G. Koršunovom a v roku 1942 bol zavedený do výzbroje armády. Pôvodne mal slúžiť ako náhrada za ručné granáty RGD-33 a RG-41, ktoré boli zložitejšie na výrobu a náročnejšie na výcvik a bojové použitie. Jednoduchá konštrukcia granátu RG-42 umožňovala jeho výrobu v čase druhej svetovej vojny nielen v zbrojárskych fabrikách, ale aj v civilných továrňach, ktoré mali strojársky, prípadne kovospracujúci charakter. Vďaka bojovým vlastnostiam a nízkej výrobnej cene sa používal až do 70-tych rokov 20. storočia. Jeho kópie sa vyrábali v mnohých krajinách za tzv. železnou oponou, napr. aj v Číne, kde ho nazývali Typ 42.

Telo granátu bolo vyrobené z oceľového plechu vytvarovaného do valca, ktorý bol z hornej a dolnej strany uzavretý viečkami taktiež z oceľového plechu. Do vnútra sa vkladal stočený plech v 3 – 6 vrstvách, ktorý bol z dôvodu zvýšenia črepinového účinku fragmentovaný kosoštvorcami po celom povrchu. Črepiny obvykle pôsobili ničivou silou do vzdialenosti 25 m, ale ich rozptyl mohol byť aj väčší. Na uloženie zapaľovača bola stredom granátu vedená rúrka, ktorá zároveň zabraňovala vysypávaniu trhaviny a prenikaniu vlhkosti k nej. Povrch tela granátu sa natieral farbou khaki, prípadne tmavozelenou farbou. Školné granáty neboli vyplnené trhavinou. Ich povrch mal otvory a bol natretý čiernou farbou. 

RG-42 sa používal s univerzálnym zapaľovačom UZRG (унифицированный запал к ручным гранатам), ktorý sa používal aj pri sovietskych ručných obranných granátoch F-1. Zapaľovač UZRG bol skonštruovaný v roku 1941 dvomi sovietskymi konštruktérmi E. M. Vicenim a A. A. Bedňakovom. Jeho zavedením do výzbroje sa uľahčilo dodávanie, výcvik a manipulácia s granátom. Telo zapaľovača sa vyrábalo buď z ocele alebo mosadze. Povrch bol bez ochranného náteru. Zapaľovač UZRG vážil 55 g, mal dĺžku 98 mm s priemerom 11 mm. Po odistení zapaľovača a hodení granátu došlo k výbuchu v časovom rozmedzí od 3,2 do 4,0 sekúnd.

Na prepravu granátov sa používala drevená debnička, v ktorej bolo uložených 20 kusov granátov s prepravnými zátkami. Zapaľovače UZRG boli zabalené v 2 kovových hermeticky zaletovaných schránkach po 10 kusov a uložené v rovnakej debničke ako granáty RG-42. Zapaľovače sa skrutkovali na granáty pred bojovým použitím.

Prezentovaný granát bol získaný do zbierok Dukelského múzea (v súčasnosti Múzejné oddelenie Svidník Vojenského historického múzea Piešťany) kúpou v roku 1980 od tzv. ľudového mínera Andreja Kostíka z Nižnej Pisanej. Granát bol pravdepodobne nájdený v lokalite Údolia smrti, kde sa medzi 25. a 27. októbrom 1944 odohrala tanková bitka.

Takticko-technické údaje:
Výška so zapaľovačom: 125 mm
Výška bez zapaľovača: 80 mm
Priemer: 55 mm
Hmotnosť: 400 g
Hmotnosť trhaviny: 110-120 g
Druh trhaviny: trinitrotoluén (TNT)
Čas oneskorenia výbuchu: 3,2 – 4 s
Pôsobenie: trhavý a črepinový účinok
Spôsob iniciácie: zapaľovač UZRG
Farba povrchu: khaki, tmavozelená
 

Použitá literatúra:

VHM Piešťany – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 1458 S – Granát ručný útočný RG-42, dokumentácia k zbierkovému predmetu.
BENEŠ, Zděnek. Sovětské granáty 1920 – 1945. Praha : Naše vojsko, 2017, 208 s. ISBN 978-80-206-1666-1.
PRCHAL, Josef: Ruční a puškové granáty. Rukověť pyrotechnika. Praha : Naše vojsko, 2010, 268 s. ISBN 978-80-206-1120-8
Sk.carolchanning.net. Roztrieštený granát RG-42. [online]. Cit. 21-11-2019. Dostupné na:
https://sk.carolchanning.net/zakon/110667-oskolochnaya-granata-rg-42.html
KARPENKO, Aleksandr. Otečestvennyje ručnyje granaty. Moskva : Cejchgauz, 2006, s. 88. ISBN 5-9771-0001-9.
KATANUGIN, Michail Jefimovič. Ručnyje granaty. Moskva : Artillerijskaja akademija imeni Dzeržinskogo, 1943, 101 s.

Text: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ – VHM
Foto: Digitalizačné centrum Múzea SNP

Fotogaléria

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky