VHÚ k Vám domov XCIX. –Československá samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii

Prvý pozemný útvar československého vojska vo Veľkej Británii vznikol 12. augusta 1940 vytvorením 1. československej zmiešanej brigády, ktorá bola na začiatku júla 1941 premenovaná na 1. československú samostatnú brigádu.

Po príchode Skupiny československého vojska na Blízkom východe v polovici augusta 1943 do Veľkej Británie a jej zlúčení s 1. československou samostatnou brigádou 1. septembra 1943 vznikla Československá samostatná obrnená brigáda. Reálna možnosť nasadiť jej jednotky do bojov na fronte však nastala až po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii. V dňoch 30. augusta – 1. septembra 1944 boli nalodené na transportné plavidlá, ktoré ich v nasledujúcich siedmich dňoch prepravili do francúzskych prístavov Courseulles sur Mer a Arromanches. Po sústredení v prechodnom tábore na pobreží sa brigáda presunula do tábora neďaleko od Falaise, kde pokračoval výcvik jednotiek, doplňovali sa počty zbraní a bojovej techniky. Presun jednotiek brigády do priestoru bojového nasadenia, k francúzskemu prístavu Dunkerque na pobreží Calaiskej úžiny, sa začal 5. októbra 1944. Stalo sa tak v situácii, keď už bol font vzdialený od Dunkerque vyše 100 km, no mesto a prístav boli naďalej obsadené nemeckým vojskom, ktoré malo vyše 12 000 mužov. Úlohou brigády bolo nedovoliť nepriateľským jednotkám prelomiť obkľúčenie, prinútiť ich prestať klásť odpor a kapitulovať. Začala ju plniť po prevzatí pridelených úsekov od britských a kanadských jednotiek v noci z 8. na 9. októbra a pokračovala v nej až do 9. mája 1945, keď viceadmirál Friedrich Frisius na veliteľskom stanovišti brigády podpísal kapituláciu dunkerqueskej posádky. Počas tejto doby zahynulo 167 jej vojakov, 461 bolo zranených a 40 nezvestných.

Bojové zasadenie Československej samostatnej obrnenej brigády pri Dunkerque trvalo sedem mesiacov, hoci 18. apríla 1945 generál Sergej Ingr, s odvolaním sa na postup spojeneckých vojsk k západným hraniciam Československa, požiadal o zmenu jej úlohy a prevelenie do podriadenosti veliteľstva americkej 3. armády. S rovnakou žiadosťou sa diplomatickou cestou na spojencov obrátil aj minister Hubert Ripka. Ich žiadostiam síce nebolo vyhovené, no poľný maršal B. L. Montgomery povolil vyčleniť z brigády kombinovaný oddiel (140 osôb) pod velením pplk. Aloisa Síteka, ktorý 24. apríla vyrazil k československým hraniciam. Prekročil ich v ranných hodinách 1. mája neďaleko od mesta Aš a symbolicky tak demonštroval účasť obrnenej brigády na oslobodzovaní Československa. Presun celej brigády od Dunkerque do Československa sa začal 12. mája a skončil 21. mája jej sústredením v priestore medzi Klatovami, Nepomukom a Horažďovicami. O týždeň neskoršie došlo k jej presunu do Prahy, kde 30. mája vykonala slávnostnú prehliadku. Potom sa vrátila späť do posádok v západných Čechách a tam až do konca augusta 1945 zostala vo veliteľskej podriadenosti spojeneckých vojsk (amerického XX. armádneho zboru). Medzitým, dňom 1. 6. 1945, bola reorganizovaná na 1. tankový zbor. V tom čase sa v jeho výzbroji nachádzalo 188 tankov Cromwell, 22 tankov Challenger a 38 amerických ľahkých tankov Stuart.

Počty príslušníkov Čs. samostatnej obrnenej brigády (január – máj 1945)