Vyzdvihnutie prevozného úkrytu PÚ-68

Dňa 6. decembra 2023 v priestore Vojenského historického múzea v Piešťanoch, v areáli bývalých Kasární SNP, príslušníci 53. práporu poľných služieb z Hlohovca vyzdvihli zo zeme nezvyčajný objekt. Na prvý pohľad svojim vzhľadom pripomínal cisternu, avšak v jeho útrobách sa skrývalo niečo zaujímavejšie. Niekoľko dní pred vyzdvihnutím ho prišli odkryť príslušníci z 901. ženijného práporu 91. ženijného pluku zo Serede. Po dlhšom čase sa podarilo vytiahnuť zo zeme jeden z najzachovalejších úkrytov tohto typu na Slovensku z obdobia studenej vojny, jedinečný svojho druhu. Vývoj siaha do prelomu 50. a 60. rokov minulého storočia. Motiváciou k vývoju prevozných úkrytov sa stal manévrovací štýl boja v podmienkach použitia zbraní hromadného ničenia. Zo začiatku vývoj prebiehal od štábnych autobusov cez skladacie úkryty typu ÚO-1 a ÚO-2 z vlnitého plechu. Koncom novembra 1961 bola na porade technickej rady ministerstva národnej obrany zadaná úloha pod názvom „VESTA“. Riešiteľom úlohy bol určený Výskumný ústav vzduchotechniky v Prahe. Hybnou silou pre nesenie úkrytu sa pôvodne malo stať nákladné terénne vozilo Praga V3S, avšak ďalšie zosilnenie s vybavením úkrytu si vyžiadalo zvýšenie hmotnosti, a preto sa muselo počítať s automobilom Tatra 111 alebo 138. V konečnej fáze tvoril súpravu úkryt umiestnený na korbe pod plachtou mierne upraveného vozidla Tatra 138 VN. Hmotnosť úkrytu bola 5800 kg a pre jeho osádzanie bol určený automobilový žeriav AV-8 alebo iný žeriav s nosnosťou nad 6 ton.

Vnútorné vybavenie úkrytu tvorili linkové a rádiové spojovacie prostriedky, filtračno-ventilačné zariadenie, suchý záchod, zásobník na vodu, mobiliár a ďalšie drobnejšie vybavenie. Po skúškach overovacej série bol zavedený do ČSĽA prevozný úkryt VESTA B pod označením PÚ-68. V rokoch 1970 – 1971 bol dodaný v počte 40 kusov.

Úkryt bol navrhnutý za účelom, aby zabezpečil nepretržitú prácu štábov v rozsahu 24 – 36 hodín v moderných podmienkach vedenia boja, čo znamenalo ochranu pre päť osôb pred biologickými a chemickými otravnými látkami, biologickými aerosólmi a rádioaktívnym spadom. Posádku mal chrániť aj pred tlakovou vlnou. Rátalo sa i s možnosťou vzájomného spojenia maximálne dvoch úkrytov pod zemou. K vyzdvihnutiu zakopaného úkrytu slúžili štyri hydraulické zdviháky so zdvihom 2410 mm, zabudované v jeho konštrukcii.

V Československu, na základe skúseností z domáceho vývoja, pokračoval i neskôr konštrukčne analogický vývoj nového objektu, ktorý mal predstavovať zdokonalené prevozné úkrytové pracovisko. Správa ženijného vojska v tom čase konštatovala, že okrem ZSSR neriešil podobnú úlohu žiadny iný členský štát Varšavskej zmluvy. Úloha pod označením Vesta C nakoniec vyvrcholila až v roku 1983  zavedením modernejšieho zariadenia do ČSĽA ako „Úkrytové pracovisko ÚP-82“, resp. skrátene „Pracovisko ÚP-82“.

Impulzom pre vyzdvihnutie úkrytu sa stala rozsiahla rekonštrukcia areálu Vojenského historického múzea. Interiér a vnútorné vybavenie sa zachovalo vo veľmi dobrom stave. Ako zaujímavosť sa javia aj dochované oceľové podkladové dosky s farebnými značkami, ktoré predstavujú cennú súčasť tohto úkrytu. Ako ďalšie zaujímavé zistenie možno hodnotiť aj číslo umiestnené nad bočnými dverami na strane pod vrchným vchodom. Po očistení povrchu od zeminy sa objavilo šablónované číslo „05“, čo pravdepodobne znamená piaty vyrobený kus v poradí. Nasvedčuje tomu i skutočnosť, že každý úkryt mal toto číslo odlišné, pričom v interiéri sa výrobné číslo na štítku zatiaľ nenašlo. Úkryt čaká na ďalšie ošetrenie. V rámci dostupných možností sa bude môcť vybaviť predpísanými dobovými spojovacími prostriedkami a ďalším dnes už historickým drobným vybavením (zväčša z oblasti protichemickej ochrany i ženijného materiálu), ktoré bolo odstrojené po zrušení 32. leteckej základne. 

K dielu prispeli na „diaľku“ aj nadšenci zo spolku „Československé ozbrojené složky“ z Čelákovic v Českej republike, ktorí pred časom takýto úkryt získali. Poskytli cennú technickú dokumentáciu a fotografie vonkajších prvkov ich zariadenia. Tieto informácie boli od začiatku použité pri plánovaní odkrytia úkrytu. Na záver možno konštatovať, že vo VHM Piešťany sa nachádza jediný z prevozných úkrytov PU-68, ktorý sa takmer v kompletnom stave zachoval na Slovensku.