OSOBNOSTI VOJENSKÝCH DEJÍN SLOVENSKA

Narodil sa 1. 7. 1914 v Tisovci. V roku 1926, po ukončení ľudovej školy, pokračoval v štúdiu  na 8-ročnom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote, ktoré v roku 1934 ukončil maturitou. 

Na vojenskú prezenčnú službu nastúpil 13. 7. 1933 ako vojak hraničiarskeho práporu 9. Dňa 17. 10. 1933 mu bolo zrušené priznania charakteru frekventanta. 12. 11. 1933 prepustený na trvalú dovolenku z dôvodu povoleného odkladu nastúpenia prezenčnej služby do júla 1937. 16. 7. 1934 prezentovaný k vykonaniu prezenčnej služby a priznaný názov „ašpirant“. V rokoch 1934 – 1935 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Mukačeve. Počas štúdia povýšený na slobodníka ašpiranta (28. 10. 1934), desiatnika ašpiranta (1. 3. 1935) a čatára ašpiranta (1. 6. 1935). 1. 12. 1935 menovaný podporučíkom pechoty prezenčnej služby. 31. 1. 1936 premiestnený k horskému pešiemu pluku 4. Dňom 15. 3. 1936 ponechaný v činnej vojenskej službe a prijatý do dobrovoľnej ďalšej činnej služby na 6 mesiacov. 30. 9. 1936 premiestnený k Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, s určením za vojenského akademika. 29. 8. 1937 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Týmto dňom bol menovaný poručíkom pechoty v pešom pluku 43 v Brne. Od 29. 9. 1937 vtelený k 1. rote pešieho pluku 43. Do rozbitia Československa v marci 1939 zastával v rámci pešieho pluku 43 nižšie veliteské funkcie na stupni čata a rota.

Po návrate na Slovensko zaradený do slovenskej brannej moci. 15. 5. 1939 premiestnený k pešiemu pluku 3, kde bol ustanovený za veliteľa 12. roty. Od 15. 12. 1939 premiestnený k 2. stotnine pešieho pluku 3 a zároveň ustanovený za jej veliteľa. Od 1. 1. 1940 povýšený na npor. pech. Dňom 30. 9. 1940 premiestnený k Veliteľstvu pozemného vojska. Od 11. 7. 1941 do 31. marca 1942 v poli. Od 7. 4. 1942 do 24. 7. 1944 frekventant Vysokej vojennej školy v Bratislave. Počas štúdia odoslaný do vojenských škôl v Nemecku (Berlín, Döberitz, Jüterbog). 1. 1. 1943 povýšený na stot. pech. Od 16. 6. 1943 do X./1943 odoslaný k Veliteľstvu Rýchlej divízie. Po skončení služby návrat do zázemia, kde absolvoval liečenie. Od 1. 4. 1944, podľa iných prameňov až 6. 5. 1944, premiestnený k veliteľstvu 1. divízie Východoslovenskej armády, s určením za prednostu 4. oddelenia divízie. Počas odzbrojenia Východoslovenskej armády prešiel na povstalecké územie, kde bol prijatý do 1. čs. armády na Slovensku a zaradený na funkciu náčelníka štábu I. taktickej skupiny. Po prechode na partizánsky spôsob boja sa skrýval. 1. 3. 1945 prijatý do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v hodnosti kpt. pech.  

Po oslobodení pokračoval v aktívnej službe v čs. armáde. 1. 6. 1945 povýšený na škpt. pech. Od VI./1945 do X./1945 prednosta operačného a výcvikového oddelenia veliteľstva 4. oblasti.  Od X./1945 do VIII./1946 frekventant 3. ročníka Vysokej školy válečnej v Prahe. Počas štúdia povýšený na mjr. pech. (1. 4. 1946). Po absolvovaní Vysokej školy válečnej v Prahe vykonával funkciu prednostu operačného a výcvikového oddelenia 8. zboru. Od 31. 10. 1946 náčelník štábu veliteľstva 9. divízie, kde zotrval do 30. 9. 1949, keď mu bola nariadená dovolenka s čakaním. Dňom 1. 4. 1950 bol v hodnosti mjr. gšt. prepustený do zálohy. 

Po skončení vojenskej služby pracoval v rôznych pracovných pozíciach. 
Rehabilitovaný v roku 1991 v hodnosti plk. v. v. 
Dátum a miesto smrti neznáme.

Text: Ing. Milan ONDRUŠ, VHÚ – VHA Bratislava (redakčne upravené a doplnené).
Foto: VA-CR MO SR Trnava 
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 39. ISBN 978-80-89523-20-7.

Fotogaléria

• 

Narodil sa 1. 10. 1894 v Sečovciach, okres Trebišov. Stredoškolské vzdelanie získal na 8-ročnom gymnáziu s maturitou v Prešove, ktoré navštevoval v r. 1906 – 1914. Po jeho absolvovaní pokračoval v štúdiu na Teologickej fakulte v Užhorode (1914 – 1918). 22. 12. 1918 ho vysvätili za kňaza. Do nástupu vojenskej služby grécko-katolícky kaplán v Užhorode a učiteľ kreslenia v seminári. 1. 8. 1923 nastúpil na vojenskú službu v čs. armáde ako npor. duch. pri ZVV v Užhorode. Od 1. 9. 1923, po zapracovaní sa do agendy duchovného správcu, ho premiestnili k pešiemu pluku 45 v Chuste, kde zotrval do 31. 1. 1926. Od 1. 2. 1926 premiestnený k pešiemu pluku 19 v Mukačeve, kde vykonával funkciu duchovného správcu pluku. Zároveň vykonával aj funkciu duchovného správcu pešieho pluku 45. Počas služby v p. pl. 19 povýšený na kpt. duch. (28. 10. 1930) a škpt. duch. (1. 4. 1935). 15. 6. 1936 premiestnený k 6. divízii do Brna ako jej duchovný správca. Počas mobilizácie bol v hodnosti mjr. duch. (1.7.1937) prednosta duchovnej služby veliteľstva III. zborovej oblasti (23. 9. 1938 – 21. 10. 1938).

14. 3. 1939 premiestnený k 3. divízii v Prešove a ustanovený do funkcie prednostu duch. služby divízie. 1. 7. 1940 povýšený na pplk. duch. 1. 10. 1940 premiestnený k VPV v Banskej Bystrici a ustanovený za prednostu katolíckej duchovnej správy. Od roku 1941 zmena priezviska z Andor na Andrejkovič. Od 27. 6. 1941 – 22. 9. 1941 v poli, prednosta katolíckej duchovnej správy veliteľstva armády. Po návrate z poľa vykonával pôvodnú funkciu. Od 1. 4. 1942 pridelený k VS – duchovenstvo. MNO SR. Od 21. 12. 1943 – 28. 8. 1944 prednosta katolíckej duchovnej správy VPV v Banskej Bystrici. Od začiatku Slovenského národného povstania príslušník 1. čs. armády – správca duchovnej správy katolíckej pri 1. čs. armáde. Od 2. 10. 1944 – 25. 10.1 944 zaistený v internačnom tábore v Ľubietovej. Osudy po návrate z hôr hodnoverne nepodložené. 4. 4. 1945 sa prihlásil do čs. arm. u prijímacej komisie v Košiciach. 11. 7. 1945 prijatý do čs. armády s návrhom na preloženie do výslužby. 1. 1. 1947 povolaný do činnej služby a ustanovený za duchovného správcu rím. kat. a gr. kat. vyznania veliteľstva 2. divízie v Banskej Bystrici. 1. 5. 1948 daný na dovolenku s čakaním. 1. 11. 1948 preložený do výslužby.

V civile najskôr mimo pastorácie, neskôr správca farnosti Tŕnie. Potom na odpočinku v Banskej Bystrici. Zomrel 11. 6. 1974 v Banskej Bystrici.

Text: pplk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 12. ISBN 978-80-89523-20-7.
 

Narodil sa 24. 6. 1912 v Príbovciach. Pred nástupom na prezenčnú službu absolvoval obchodnú akadémiu. Po prezentovaní a zaradení do čs. brannej moci v pešom pluku 16 v Trenčíne. Od 1. 10. 1937 do 30. 4. 1938 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov v zálohe 15. divízie v Žiline. Od 1. 8. 1939 povýšený na por. pech. 31. 8. 1939 premiestnený k samostatnému práporu V. v Michalovciach. 15. 5. 1940 premiestnený k PÚV v Martine ako posádkový dôstojník. Od 16. 8. 1941 pridelený k 3. rote PÚV ako veliteľ tankovej čaty. V období 6. 9. 1942 – 8. 2. 1943 pridelený ako veliteľ tankovej čaty pešieho pluku 102 na východnom fronte, kde sa v rámci ZD od 1.1.1943 ustanovený za veliteľa 2. roty tankov v hodnosti npor. útv. Od polovice roka 1944 sa stala súčasťou Poľnej jednotky PÚV v novosformovanej Východoslovenskej armáde. Po príchode na východné Slovensko nadviazal kontakty s partizánmi. Ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania bola jeho rota vyslaná potlačiť partizánske hnutie na Spiši, pri presune sa však 29. 8. 1944 pridala k povstalcom v levočskej posádke. 31. 8. 1944 sa podieľal na zastavení Nemcov pri Spišskej Sobote. S jednotkou potom bojoval proti postupujúcim okupačným vojskám pri Poprade –Kvetnici, kde bol najmä jeho zásluhou ich útok odrazený. Počas nočného boja, ktorý sa odohral z 2. na 3. 9. 1944, úspešne kryl ústup povstaleckých jednotiek. S jednotkou sa potom 5. 9. 1944 zúčastnil úspešného protiútoku na Telgárt, ako i jeho následného dobytia. Dôležitú úlohu tiež zohral pri odrážaní nemeckých protiútokov počas nasledujúcich dvoch dní. V ďalšom priebehu bojov boli tankisti pod jeho velením nasadení pri Červenej skale, 21. 9. 1944 pri Hranovnici a Dobrej Nive. Jeho jednotka po reorganizácii 1. čs. armády na Slovensku pôsobila najprv v rámci obranného úseku Plesnivec, ako súčasť jeho kombinovaného delostreleckého oddielu Margaréta. Od konca septembra 1944 ako pomocná rota a náhradná jednotka v rámci Armádneho práporu útočnej vozby (APÚV) „Vojtech“, zálohy veliteľa armády. Úlohou jeho jednotky bol výcvik záložníkov a preskúšanie opravenej bojovej techniky. 20. 10. 1944 prevzal velenie obnovenej 2. tankovej roty a vo funkcii pôsobil prakticky až do 28. 10. 1944, keď odišiel do hôr a pridal sa ku skupimne škpt. M. Kučeru. S jej 1. oddielom sa ako komisár podieľal na plnení bojových úloh na liptovskej aj pohronskej strane Nízkych Tatier, najmä v Krčahovskej doline. Od polovice decembra 1944 pôsobil ako komisár v rámci 4. oddielu partizánskej brigády Stalin, s ktorým sa podieľal na oslobodzovaní Liptovskej Porúbky a Liptovského Hrádka. 10. 2. 1945 bol prezentovaný v Poprade a pridelený k 1. čs. samostatnej tankovej brigáde v ZSSR, v ktorej do 23. 3. 1945 vykonával funkciu pobočníka veliteľa brigády a operačného dôstojníka. Počas Ostravskej operácie bol pri Zorrau (Poľsko) ranený, 12. 4. 1945, po liečení v sovietskej poľnej nemocnici, pridelený k 1. čs. náhradnému pluku, kde mu bola priznaná hodnosť npor. pech. Vo funkcii prideleného dôstojníka na partizánskom oddelení zotrval do konca druhej svetovej vojny.
V povojnovomn období vykonával veliteľské funkcie na stupni rota – prápor. V rokoch 1949 – 1951 zástupca MNO pri preverovacej komisii. Do zálohy prepustený v roku 1953 v hodnosti mjr. tank. V rokoch 1953 – 1955 pracoval ako úradník Východoslovenského rudného prieskumu v Rožňave, neskôr ako baník v Handlovej až do roku 1967, keď odišiel do dôchodku. Zomrel 16. 2. 1970 v Rožňave.

Text: Mgr. Alexej MASKALÍK, PhD., VHÚ – OVHV Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 10-11. ISBN 978-80-89523-20-7.

Narodil sa 20. augusta 1892 v Popelínej, okres Dačice, dnes Česká republika. Po absolvovaní českej štátnej priemyslovej odbornej školy stavebnej v Brne (1908 – 1913) bol 1. 10. 1913 ako jednoročný dobrovoľník prezentovaný v pevnostnom pluku delostrelectva 4 v Pule, od 10. 10. 1913 preložený do pevnostného delostreleckého práporu č. 6 v Lavorne a potom do školy pre záložných dôstojníkov pevnostného delostrelectva v Tridente. 1. 8. 1914 bol odoslaný na ruské bojisko, kde v rôznych funkciách pôsobil do začiatku januára 1915, potom od januára do polovice apríla 1915 pôsobil ako inštruktor nováčikov vo Viedni. V polovici apríla 1915 bol odoslaný na taliansky front, kde pôsobil ako delostrelecký a letecký pozorovateľ a veliteľ technického oddielu. K 1. 9. 1915 bol povýšený na por. a od 1. 6. 1916 sa stal spojovacím dôstojníkom delostrelectva III. a XVI. armádneho zboru, od 11. 11. 1917 pôsobil vo funkcii veliteľa húfnicovej batérie a veliteľa delostrelectva pevnosti San Sebastiano, neskoršie vo funkcii veliteľa armádneho muničného skladu XI. armády v Carbonare. Dňa 13. 11. 1918 padol do talianskeho zajatia a 31. 12. 1918 sa v zajateckom tábore Forte Procedo prihlásil do služby v čs. domobrane. Od začiatku januára 1919 vykonával funkciu veliteľa roty 14. čs. domobraneckého práporu. Po návrate do vlasti bol od 29. 6. do 10. 8. 1919 ako veliteľ roty nasadený do bojov na Těšínsku. Na začiatku druhej dekády augusta 1918 bol ako veliteľ batérie preložený k ťažkému delostreleckému pluku 302 v Olomouci. Do hodnosti npor. bol povýšený 1. 5. 1920. Od októbra 1920 sa stal učiteľom vzduchoplaveckého učilišťa v Chebe. Po absolvovaní pilotného výcviku bol 1. 7. 1920 vymenovaný za pilota – letca. K 1. 11. 1920 bol povýšený na kpt. V nasledujúcich rokoch prešiel funkciami navigačného dôstojníka a veliteľa letky 4. leteckého pluku v Prahe, prednostu navigačnej sekcie, veliteľ skúšobného oddelenia a meracej stanice VLÚ v Prahe – Letňanoch a veliteľ I. perute leteckého pluku 6 v Prahe. Do hodnosti mjr. bol povýšený k 8. 12. 1929, do hodnosti pplk. 1. 7. 1934 a do hodnosti plk. 1. 7. 1939. Dňom 1. 1. 1940 bol preložený do výslužby. Pred koncom augusta 1944 utiekol na Slovensko, zapojil sa do SNP a od 8. 9. 1944 bol veliteľom výcvikového strediska „Buk“ I. taktickej skupiny. Dňa 12. 10. 1944 odletel do ZSSR a stal sa príslušníkom 1. čs. arm. zboru. 12. 10. 1944 bol ustanovený za veliteľa čs. výcvikového strediska, resp. leteckej skupiny na letisku Przemyśl a v polovici decembra 1944 za veliteľa formovanej 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. 14. 4. 1945 bola divízia nasadená do bojovej činnosti v Ostravskej operácii. Po skončení vojny bol pridelený na veliteľstvo letectva HŠ MNO ako prednosta skupiny. 28. 10. 1945 ho ustanovili za veliteľa letectva VO 3 v Brne. S účinnosťou od 1. 5. 1944 ho prezident ČSR 26. 10. 1946 povýšil do hodnosti brig. gen. a s účinnosťou od 1. 4. 1947 bol 23. 10. 1948 povýšený do hodnosti div. gen. Do výslužby odišiel 11. 6. 1951. Zomrel 1. 2. 1956 v Brne.

Text: doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ-OVHV Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VÚA-VHA Praha
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 30. ISBN 978-80-89523-20-7.

Narodil sa 21. 3. 1915 v Pottsvill-e, USA. Na vykonanie vojenskej prezenčnej služby bol odvedený 16. 7. 1934 a zaradený k delostreleckému pluku 109 v Bratislave. Na jeseň 1935 nastúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní bol 1. 8. 1937 povýšený na por. del. a stal sa druhým pobočníkom veliteľa delostreleckého pluku 110 v Žiline. Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 sa stal veliteľom delostreleckého pluku 110, s ktorým sa v marci 1939 zúčastnil bojov proti maďarskej armáde na východnom Slovensku. Po krátkej anabáze vo funkcii veliteľa spojovacej batérie delostreleckého pluku v Bratislave bol 31. 10. 1939 premiestnený k Vojenskej akadémii v Bratislave a stal sa veliteľom pomocnej roty a veliteľ čaty vojenských akademikov. Počas pôsobenia na Vojenskej akadémii prednášal Náuku o teréne, Vojenskú topografiu, Vojenský zemepis. V roku 1941 bol od 4. 7. do 6.10. pridelený ako dôstojník operačného oddelenia 2. pešej divízie na východnom fronte v priestore Drohobycz – Starý Konstantínov. Deň pre vypuknutím SNP zbehol z Vojenskej akadémie. V septembri 1944 bol veliteľom podúseku Sinec v priestore Hnúšťa, Klenovec, Kokava, Málinec, neskôr pôsobil ako pridelený dôstojník operačného oddelenia veliteľstva II. taktickej skupiny v Brezne nad Hronom. Po potlačení SNP bol od 29. 10. 1944 do 30. 11. 1944 ako veliteľ stráže partizánskeho štábu a 2. čs. paradesantnej brigády v oblasti Soliská, Lomnická dolina. Od 1.12. 1944 sa premiestnil do Bratislavy, kde pod krycím menom Igor Slobodný pôsobil v ilegalite a pracoval vo firme Kovotechna Bratislava. K vojenskej kariére sa vrátil hneď po oslobodení Bratislavy v apríli 1945, keď sa stal spravodajským dôstojníkom Posádkového veliteľstva v Bratislave, od júna 1945 sa stal dôstojníkom 5. oddelenia novovzniknutej VO-4 v Bratislave. V roku 1947 jeho vojenská kariéra pokračovala v Prahe, keď sa 30. 3. 1947 stal frekventantom základného obranno-spravodajského kurzu a zároveň bol pridelený ako dôstojník A-skupiny 5. oddelenia MNO.  Neskôr už ako prednosta 5. oddelenia VO-4 v Bratislave absolvoval vyšší spravodajský kurz MNO v Prahe a od 1. 4. 1950 sa stal náčelníkom podskupiny spravodajského oddelenia MNO-generálneho štábu. Zároveň pôsobil i ako učiteľ na vojenských katedrách Vysokej školy ekonomickej v Prahe, vojenskej katedre Vysokej školy banskej v Ostrave, Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a Univerzity Komenského v Bratislave. Do výslužby bol v hodnosti pplk. del. prepustený 1. 1. 1973. Zomrel 14. 1. 1985 v Bratislave.

Text: Mgr. Peter KRALČÁK, PhD., VHÚ-VHA Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 31. ISBN 978-80-89523-20-7.

Narodil sa 27. novembra 1914 v Ondrášovej, okres Liptovský Mikuláš. V roku 1935 ukončil maturitou štúdium reálneho gymnázia. Po odvodnom konaní 25. marca 1936 nastúpil od 1. októbra 1936 na výkon prezenčnej služby v telefónnom prápore 7 so zaradením do Školy na výchovu dôstojníkov telegrafného vojska v zálohe v Turnove. Od 1. októbra 1937 do 14. augusta 1938 vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Dňom 14. augusta 1938 bol menovaný na por. telefónneho vojska z povolania. Týmto dňom bol premiestnený k telefónnemu práporu 5 v Benešove. Po absolvovaní aplikačného kurzu zbraní v Hraniciach na Morave v r. 1939 bol ustanovený do funkcie veliteľa rádiovej roty telefónneho práporu 4 v Prešove. Na npor. spoj. bol povýšený dňom 1. augusta 1940 a 10. augusta 1941 nastúpil na službu v poli, ako veliteľ rádiovej roty vo Veľkom Ľubieni (ZSSR). Zo služby v poli sa vrátil 19. septembra 1941. Od 16. októbra 1941 vykonával funkciu dočasného veliteľa spojovacieho práporu 4 v Prešove a od 1. augusta 1942 veliteľa spojovacieho práporu 11 v Martine. Dňa 16. augusta 1943 odišiel do poľa vo funkcii veliteľa kombinovanej spojovacej roty v zostave Zaisťovacej divízie v Minsku (ZSSR) a Sant Pietro (Taliansko). Po návrate z poľa nastúpil dňom 1. mája 1944 na výkon funkcie veliteľa spojovacieho práporu 11 v Martine. V tejto funkcii sa zúčastnil od 29. augusta 1944 Slovenského národného povstania. Počas neho pôsobil ako prednosta 3. oddelenia v rámci VI. taktickej skupiny a neskôr ako veliteľ spojovacej roty. Po prechode 1. čs. armády na partizánsky spôsob boja spolupracoval s partizánmi. Dňa 14. apríla 1945 sa prihlásil do služby v čs. armáde v 1. čs. armádnom zbore v ZSSR v Poprade a velil telefónnej rote armádneho spojovacieho práporu. Od 1. mája 1945 bol pridelený k 4. pešej divízii vo funkcii prednostu 3. oddelenia. Dňa 1. augusta 1945 dosiahol hodnosť kpt. spoj. a následne bol premiestnený k velititeľstvu VII. armádního zboru zboru v Trenčíne, kde zastával funkciu prednostu 3. oddelenia. Na mjr. spoj. bol povýšený 6. februára 1947 s účinnosťou od 1. októbra 1946. Od 15. júna 1947 nastúpil na výkon služby k spojovaciemu pluku 4 v Martine. V rokoch 1947 až 1948 absolvoval kurz veliteľov oddielov. Dňom 27. januára 1949 bol ustanovený do funkcie veliteľa II. práporu spojovacieho pluku 4. Od 31. augusta 1949 premiestnený k vojenskému útvaru 2211. Jeho ďalšie osudy nie sú známe.

Text: Ing. Milan ONDRUŠ, VHÚ-VHA Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 29-30. ISBN 978-80-89523-20-7.

Narodil sa 11.  2. 1914 v Novej Bani. Po skončení ľudovej školy v Novej Bani pokračoval v štúdiu na štátnom reformnom reálnom gymnáziu v Leviciach (1923 – 1931), ktoré ukončil maturitou. V rokoch 1931 – 1934 študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po skončení 2. ročníka vysokoškolského štúdia bol prezentovaný na výkonanie prezenčnej služby. V rokoch 1934 – 1935 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Levoči a v rokoch 1935 – 1937 Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Po jej skončení bol menovaný za poručíka pechoty pešieho pluku 4. V rámci materského pluku následne prešiel základnými veliteľskými funkciami na stupni čata – rota.

Po vzniku Slovenského štátu bol ustanovený za veliteľa III. práporu pešieho pluku 9, s ktorým sa zúčastnil bojov v Malej vojne, ako aj útoku po boku Nemecka na Poľsko. Od konca novembra 1939 pôsobil ako vel. 2. roty Pluku útočnej vozby a k 1. 1. 1940 bol povýšený na nadporučíka pechoty. V októbri 1940 bol prevedený zo stavovskej skupiny pechoty k skupine dôstojníkov útočnej vozby. V období júna až augusta 1941 velil na východnom fronte v rámci Rýchlej brigády rote kanónov proti útočnej vozbe, pričom bol účastníkom bojov pri Vojtkovej, Záluži a Lipovci. Po návrate do zázemia prevzal velenie 6. roty Pluku útočnej vozby. V januári 1942 bol ustanovený za I. plukovného pobočníka a obranného referenta veliteľa pluku a k 1. 7. 1942 povýšený na stotníka útočnej vozby. Súčasne začal v Bratislave študovať na Vysokej vojennej škole, ktorú úspešne ukončil v júli 1944. Medzitým v priebehu septembra až novembra 1942 absolvoval v Berlíne kurz pre dôstojníkov generálneho štábu.  V rozpätí decembra 1942 až februára 1943 pôsobil v poli ako kuriér a v čase od júna až novembra 1943 ako prednosta Ia oddelenia Zaisťovacej divízie, resp. 2. pešej divízie.  V prestávke medzi pobytmi v ZSSR vykonával funkciu prednostu výcvikového oddelenia Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Po absolutóriu na Vysokej vojennej škole bol pridelený na MNO, najskôr ako prednosta výcvikovej skupiny, resp. od 2. septembra 1944 ako prednosta 4. oddelenia (služieb). 1. februára 1945 bol odoslaný do Talianska k 2. technickej divízii. 

1. mája 1945, po zapojení sa divízie do protinemeckého povstania, bol  ustanovený za náčelníka štábu 1. čs. divízie v Taliansku.

Po skončení 2. svetovej vojny bol prijatý do čs. armády v hodnosti kapitána tankového vojska. V októbri 1945 bol odoslaný ako frekventant do III. ročníka Vysokej školy válečnej v Prahe, ktorú úspešne zakončil v júli 1946. Po povýšení na štábneho kapitána bol 5. októbra 1946 ustanovený za dočasného náčelníka štábu 9. divízie a následným dňom preložený do stavovskej skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Koncom roka 1946 absolvoval železničný kurz pri Železničnom traťovom veliteľstve Praha a koncom júna 1947 promoval na Univerzite Komenského v Bratislave. 15. októbra 1947 bol ustanovený za železničného traťového veliteľa v Košiciach, avšak vzhľadom na jeho službu v slovenskej armáde v čase 2. svetovej vojny bol koncom apríla 1948 daný na zvláštnu dovolenku, začiatkom júna 1948 odoslaný na tzv. dovolenku s čakaním a mesiac nato preložený do zálohy. V júni 1950 mu bola odňatá vojenská hodnosť a koncom novembra bol premiestnený k Pracovnému technickému práporu 54. O jeho ďalších osudoch nie je nič známe. Zomrel 11. decembra 1989.

Text: Mgr. Alexej MASKALÍK, PhD., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: zbierka JUDr. Jaroslava KOZOLKU, LL.M., MBA, VHÚ-VHA Bratislava
 
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 22-23. ISBN 978-80-89523-20-7.

Narodil sa 15. 10. 1914 v Bardejove. V rokoch 1925 – 1929 navštevoval Meštiansku školu v Bardejove. V rokoch 1930 – 1935 študoval na Vysokej hospodárskej škole v Košiciach. Prezenčnú vojenskú službu začal vykonávať ako vojak ašpirant 1. 10. 1935 v pešom pluku 45 v Chuste. Dňa 1. 2. 1937 bol vymenovaný do hodnosti podporučíka prezenčnej služby, 1. 10. 1937 bol preložený do I. zálohy a prijatý do ďalšej dobrovoľnej činnej služby. V polovici januára 1938 ho ustanovili do funkcie veliteľa čaty. V apríli 1938 si predĺžil záväzok na ďalšiu dobrovoľnú službu a v októbri 1938 zotrval v činnej službe na základe mobilizácie. Do pomeru mimo činnú službu bol prepustený v polovici decembra 1938. 

Po vzniku Slovenského štátu bol prijatý do slovenskej armády. 15. 5. 1939 preložený do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania v hodnosti poručíka pechoty. Na konci novembra 1939 bol ustanovený do funkcie dočasného veliteľa roty. Do hodnosti nadporučíka pechoty bol povýšený 1. 8. 1940. O dva mesiace ho premiestnili do pešieho pluku 5 v Levoči ako veliteľa roty. Na začiatku marca 1941 bol premiestnený do štábnej roty pešieho pluku 1. V apríli 1941 ho ustanovili za veliteľa čaty. V polovici júna 1941 sa stal veliteľom kanónovej batérie. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR odišiel do poľa ako veliteľ 4. roty pešieho pluku 1. Z východného frontu sa vrátil na konci druhej dekády augusta 1941 a prevzal funkciu dočasného veliteľa horskej kanónovej batérie, potom predsedu správy budov v kasárňach na Mlynských Nivách v Bratislave. Pred koncom novembra 1941 bol pridelený do pešieho pluku 4 na cvičenie záložníkov ako veliteľ kurzu. Vo februári 1942 sa stal veliteľom 4. guľometnej roty strážneho práporu a veliteľom kasární Mlynské Nivy. Druhýkrát odišiel do poľa v marci 1942, tentoraz k Zaisťovacej divízii na okupované územie Ukrajiny, kde bol ustanovený za veliteľa 8. roty pešieho pluku 101. Dňom 1. 1. 1943 ho povýšili do hodnosti stotníka pechoty. Po návrate na Slovensko sa vo februári 1943 stal veliteľom 4. roty strážneho práporu a veliteľom kasární Mlynské Nivy v Bratislave. O necelý mesiac neskoršie prevzal funkciu telovýchovného dôstojníka pluku a na začiatku júna sa stal dočasným veliteľom náhradného práporu pešieho pluku 1 a veliteľom posádky v Trnave. V tejto posádke sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. V spolupráci s povstaleckým veliteľom posádky, za ktorého ilegálne Vojenské ústredie určilo npor. pech. K. Fraňa, sa podieľal na zorganizovaní jej prechodu do SNP. V zmysle nariadenia slovenskej vlády č. 215/1944 za účasť v SNP bol  dňom 20. 10. 1944 prepustený zo zboru dôstojníkov z povolania a súčasne mu bola odňatá vojenská hodnosť. Nasledujúcim dňom bol preložený do I. zálohy ako strelník v zálohe. 

V 1. čs. armáde na Slovensku pôsobil od 9. 9. do 10. 10. 1944 vo funkcii veliteľa 23. pešieho práporu „Dunaj“ III. taktickej skupiny. Zúčastnil sa bojov pri Hronskom Beňadiku, Horných Hámroch, Žarnovici, Kremnici, Hronskej Dúbrave a Dobrej Nive. S účinnosťou od 28. 10. 1944 bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána pechoty. Na začiatku novembra 1944 padol do nemeckého zajatia a dostal sa do zajateckého tábora v Lamsdorfe. Oslobodený bol 8. 5. 1945.

Po návrate do vlasti bol prijatý do čs. armády a na začiatku augusta 1945 ustanovený za veliteľa náhradného práporu pešieho pluku 23 v Trnave. Tu ho 6. 2. 1947  povýšili do hodnosti majora pechoty. Na konci septembra 1947 bol premiestnený do pešieho pluku 39 v Bratislave a ustanovený za mobilizačného dôstojníka pluku. V júni 1948 sa stal veliteľom náhradného práporu tohto pluku. V r. 1950 absolvoval v Prahe kurz veliteľov vojskových telies. V r. 1950 – 1952  vykonával funkciu zástupcu veliteľa a neskoršie veliteľa 36. pešieho (od 1951 mechanizovaného) pluku v Šumperku. Jeho ďalšia profesionálna kariéra v rokoch 1952 – 1958 bola spojená s vykonávaním funkcie učiteľa na katedre tankových a mechanizovaných vojsk vo Vojenskej akadémii (od mája 1953 Vojenská akadémia Klementa Gotwalda) v Prahe. Hodnosť podplukovníka získal v roku 1954. V r. 1958 – 1961 pôsobil vo funkcii  pomocníka náčelníka oddelenia pre bojovú prípravu na Krajskej vojenskej správe v Hradci Králové a Bratislave. V roku 1961 bol v hodnosti plukovníka preradený do zálohy. 

V civile sa zamestnal ako organizačný pracovník, vedúci sekretariátu Laboratória pôdoznalectva v Bratislave. 

Pri príležitosti 50. výročia SNP ho prezident SR dňa 25. 8. 1994 vymenoval do hodnosti generálmajor vo výslužbe. Zomrel 25. 2. 2002 v Bratislave.

Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ – VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 21-22. ISBN 978-80-89523-20-7.